Spravodlivosť je hlavnou témou dnešného evanjelia. O spravodlivosti sa veľa hovorí. Každý človek túži po spravodlivosti. V ekonomike sa často diskutuje o spravodlivosti. Medzi sebou diskutujú zamestnávatelia aj zamestnanci. Diskutujú tiež sociálne slabí obyvatelia, marginalizované skupiny a podobne. Každý človek má svoj vlastný pohľad na spravodlivosť. Tejto téme sa venuje aj pápež Lev XIII. v sociálnej encyklike Rerum novarum, ktorá bola daná v roku 1891. Napriek tomu, že od vydania tejto encykliky prešlo 122 rokov, je stále aktuálna. Pápež Lev XIII v nej píše: „Naozaj nie je ťažké porozumieť, že účelom práce, najbližším cieľom, ktorý si remeselník kladie, je súkromné vlastníctvo. Ak totiž vynakladá svoju námahu a svoje schopnosti pre niekoho druhého, robí to preto, aby si zabezpečil dobrá, ktorá nevyhnutne potrebuje pre svoj život. A tak svojou prácou nadobúda výsostné právo nielen vyžadovať primeraný zárobok, ale ho aj podľa svojho rozhodnutia použiť. Ak teda svojim hospodárením dokáže nadobudnúť nejaké úspory a investuje ich do kúpy pozemku, aby ich lepšie poistil, tento pozemok nie je ničím iným než oným zárobkom, ktorý zmenil formu, a teda je rovnako jeho vlastníctvom ako tento zárobok. Preto spojením všetkého osobného vlastníctva socialisti upierajú robotníkovi slobodu investovať svoje vlastné zárobky, čím ho oberajú o právo a nádej na zhodnotenie domáceho vlastníctva a zlepšenie vlastného stavu, a tak robia jeho situáciu ešte nešťastnejšou. Kolektivizácia: nespravodlivé riešenie pre človeka, pretože je proti prirodzenému právu. Najhoršie je, že riešenie, ktoré ponúkajú je zjavnou nespravodlivosťou, keďže súkromné vlastníctvo je prirodzeným právom. … Niet dôvodu dovolávať sa starostlivosti štátu, pretože človek bol skôr než štát; takže skôr než by sa bolo vytvorilo občianske spoločenstvo, musel mať od prírody práv postarať sa o seba. Ľudská pracovitosť a pozitívne právo riadia súkromné vlastníctvo. To, že Boh dal zem, aby slúžila a aby z nej malo úžitok celé ľudstvo, v ničom sa neprotiví právu na súkromné vlastníctvo. Boh totiž učinil tento dar všetkým, no nie tak, že by všetci mali nad ňou spoločne a bez rozdielu panovať, lež nakoľko nevyhradil nikomu určitú konkrétnu čiastku pôdy, ponechal to na schopnosť ľudí a na zvláštne posúdenie národov. Napokon zem, hoci je rozdelená medzi súkromníkov, ostáva stále v službe a na úžitok všetkým. Nakoľko niet na zemi človeka, ktorý by nedostával potravu práve z nej. Kto nemá vlastné dobrá, nahrádza ich svojou prácou. A tak možno v pravde potvrdiť, že práca je všeobecným prostriedkom na zabezpečenie živobytia, či už je vynaložená na obrábanie vlastnej pôdy, alebo na vykonávanie určitej zručnosti, ktorej zárobok sa v konečnom dôsledku berie z mnohorakých plodov zeme a za ne sa vymieňa.“ (LEV XIII. – Rerum novarum) Každý človek má veľké bohatstvo, ktoré môže pretvoriť prostredníctvom svojej práce do osobného rozvoja aj rozvoja spoločnosti. Stretávame sa z rôznymi formami nespravodlivosti v rôznych oblastiach nášho života. Zoberme si príklad z dnešného sudcu, ktorý pomohol vdove. Nespravodlivosť vo vyplácaní miezd, v odmeňovaní, v poskytovaní alebo neposkytovaní zľavy sú ústredné témy našich rozhovorov. Skúsme sa na problémy týkajúce sa tejto ekonomickej nespravodlivosti pozrieť v kontexte dnešného evanjelia, encykliky Rerum novarum a ďalších na to nadväzujúcich sociálnych encyklík.
© Jaroslava Kmecová, 15. 10. 2013
