„Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ V nedeľnom evanjeliu nám Ježiš vykresľuje dva typy ľudí, ktorí sa prišli do chrámu modliť. Každý však pristupoval k rozhovoru s Bohom inak. Kým farizej pripomínal Bohu, čo stále robí, mýtnik povedal v plnej pokore iba jednu vetu: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Asi je zbytočné hádať, čia modlitba bola vypočutá.
Dlho som rozmýšľal čomu sa budem venovať v tejto úvahe. Zrazu som si spomenul na svoje študentské časy, kedy nám jeden z našich prednášajúcich začal hovoriť – ospravedlňujem sa za výraz – o tzv. maskovanom debilovi. Vtedy sme naňho pozerali asi tak, ako možno vy pozeráte, čo som to tu napísal. Pre takéhoto človeka je charakteristický znížený intelekt a k tomu patriace aj sociálne cítenie a ďalšie prejavy správania. To by nebolo však nič, ale tento typ ľudí sa snaží pôsobiť pri ostatných ako prehnaný inteligent – až to nie je zdravé. Pomáha si pri tom rôznymi cudzími slovami, ktoré nie vždy adekvátne použije, pomáha si aj úpravou výzoru – okuliare, oblek, upravený účes – nám hneď pridajú pár bodíkov na IQ stupnici – žiaľ, iba naoko. Takýto človek sa výrazne líši svojím vonkajškom od toho, čo je vo vnútri. Maskuje sa.
Takisto sa mohol maskovať dnešný farizej. Všetky obety, milodary, to, že bol v chráme na prvom mieste, mohli v ostatných pozorovateľoch vzbudzovať obraz nábožného človeka, ale čo sa skrývalo pod povrchom to už z textu vieme. A naopak, mýtnikovi bolo jedno ako vyzerá, či sa v chráme vzadu hodí na kolená, čo si o ňom budú ostatní myslieť. On prišiel za Bohom s úprimnou modlitbou, ktorá bola v súlade s jeho vnútorným prežívaním. Preto nerobme zo seba maskovaných veriacich – navonok pobožní , ale dbajme na to, aby modlitba, ktorá od nás smeruje k Bohu bola naozaj úprimná a pokorná.
Mgr. Peter Chomjak
