Hľa, blíži sa deň, ktorý planie ako pec, a všetci namyslenci a tí, čo páchajú neprávosť, budú ako plevy. Deň, ktorý prichádza, ich spáli, hovorí Pán zástupov, a nenechá z nich ani koreň ani výhonok. Ale vám, čo sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti.
(Mal 3, 19-20a)
Nedeľné čítanie nás prenáša do záveru poslednej kapitoly proroka Malachiáša. Predstavuje sa tu situácia, kedy mnohí Izraeliti prestali zachovávať Božie príkazy. Hľadiac na namyslencov a páchateľov zla, ktorým sa vo všetkom darí a neprichádza na nich trest, si začali hovoriť, že je zbytočné namáhať sa a „v smútku chodiť pred Pánom zástupov“. Kým namyslencov ľudia blahoslavia, bohabojní sú „v postavení mimo hry“.
Do tejto situácie zaznieva Božie slovo. Úryvok hovorí o dni, ktorý sa blíži. Ešte nenastal, ale už prichádza a má aj svoju charakteristiku. Je prirovnaný k planúcej peci. Biblia pozná rôzne pece, napr. pec na tavenie kovov z rudy, pec na čistenie vzácnych kovov, hrnčiarsku a tehliarsku pec. Niektoré národy používali pec na popravovanie zajatcov. Ale v našom čítaní ide o pec na pečenie chleba. Plevy sa v nej môžu použiť ako palivo.
Prichádzajúci deň mení perspektívu. Namyslencom a páchateľom neprávosti, ktorým sa doteraz darilo, hrozí zánik. A tí, ktorí sa boja Pánovho mena, si môžu vydýchnuť. Ak by sme za začiatok dňa zobrali západ slnka, tak prichádzajúci deň (noc) jedných zničí, a už neuvidia svetlo, ale druhí sa dočkajú konca noci a východu slnka spravodlivosti. Tým, že Boh sa skrze proroka prihovára bohabojným, ako by chcel úryvok dať väčší dôraz na záchranu, než na trest.
Podľa slov žalmistu je slnkom sám Boh (ale nie slnko je Bohom), on neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti a človek, ktorý sa naňho spolieha je blažený (porov. Ž 84). Východ Slnka spravodlivosti, Ježiša Krista, nás nenapĺňa strachom, ale radosťou a nádejou, lebo sa „bojíme jeho mena“.
© Jozef Kohut, 30.11.2013
