Ježiš sa vracia do histórie, kde jeho pozornosť sa uprela na postoje ľudí: „Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých,..“. Ľudia boli šťastní a zaujatí svojim životom natoľko, že zabudli na svoje povinnosti a svoju prácu. Ako je to s človekom dneška? Rozvoj dnešného človeka veľmi pohltil. Už sa človek nepýta, či to čo skúma, je pre ľudstvo prospešné. Skúma pre výskum, ktorého výsledky mu môžu priniesť veľké množstvo peňazí. A túžba po peniazoch je predmetom dennodenných správ. Prečo? Pretože to so sebou prináša moc. No nik sa už neopýta, či to čo dnešný človek robí, robí s vedomím zodpovednosti za seba i za ďalšie generácie. Zrazu sme svedkami tak veľkých zmien v spoločnosti, ktoré z človeka robia otroka. Otroka peňazí, vášní, emócií, moci,… Najnovšie správy v médiách hovoria o tom, že mäso, ktoré jeme si môžeme vyrobiť zo skúmavky. Ale kto z nás si položil otázku: Bude to pre človeka dobré? Takto vyrobené mäso zo skúmavky bude vhodnou potravou pre človeka? Kladenie objektívnych otázok hľadajúcich odpovede a zníženie prípadných nepriaznivých dôsledkov je nemoderné. Zabudli sme sa pýtať, zabudli sme sa vzdelávať a napredovať. Technika, ktorá nám má pomáhať uľahčovať život je zrazu pre človeka nebezpečná. To nebezpečenstvo prichádza z dvoch dôvodov. V prvom rade je nebezpečná pre organizmus človeka, pretože spôsobuje vážne zdravotné a ekologické problémy. V druhom rade je nebezpečná z dôvodu pasivity človeka, ktorá spôsobuje jeho úpadok. Napríklad počítače nevyužívame iba na prácu, ale aj na zábavu, čo spôsobuje rôzne závislosti na hrách, sociálnych sieťach a podobne. Rozvoj človeka je dôležitý, ale človek by mal rozvoj realizovať s dôrazom na osobnosť človeka a jeho prirodzené obmedzenia. „Problém rozvoja je úzko spojený aj s naším ponímaním ľudskej duše, odkedy sa naše ja začalo neraz redukovať na psyché a zdravie duše sa zamieňalo za emotívnu pohodu. Základom takýchto obmedzení je hlboké neporozumenie duchovného života, ktoré vedie k prehliadaniu skutočnosti, že rozvoj človeka a národov závisí aj od riešenia problémov duchovnej povahy. Rozvoj musí zahŕňať aj duchovný a nielen mentálny rast, pretože ľudská duša je „jednotou duše a tela“, zrodená Božou stvoriteľskou láskou a určená na večný život. Ľudská bytosť sa rozvíja, ak rastie v duchu, ak jej duša spoznáva samu seba a pravdy, ktorých zárodky do nej vtlačil Boh, a ak vedie dialóg so sebou a so svojím Stvoriteľom. Človek, vzdialený od boha, je nepokojný a chorý. Sociálne a psychologické odcudzenie a mnohé neurózy, charakterizujúce blahobytné spoločnosti, poukazujú aj na príčiny duchovnej povahy. Neexistuje plný rozvoj a univerzálne spoločné dobro bez duchovného a morálneho dobra ľudí, chápaných v celistvosti ich duše a tela.“ (BENEDIKT XVI. – CARITAS IN VERITATE) Človek disponuje faktami, ktoré potvrdzujú slová Benedikta XVI. Je už na zvážení každého človeka, ako tieto fakty príjme a na základe svojho rozhodnutia bude pristupovať k vzdelávaniu a následnej aplikácii poznatkov v praxi. Je mnoho príkladov, ktoré jasne hovoria o tom, že rozvoj bez dôrazu na osobnosť človeka, neprinášajú dobrá pre človeka. V krajinách zainteresované skupiny spôsobujú zmätok v predkladaných informáciách, ktorý sa snažia ešte viac rozdúchavať prostredníctvom médií. Takéto chaotické správanie vyvoláva mnohé verejné diskusie a ľuďom sa predkladajú názory, ktoré nie sú objektívne. Človek v konečnom dôsledku nesie zodpovednosť za rozvoj. Je na každom jednom z nás, aby poznal pozitíva aj negatíva rozvoja a zvážil prínos personalizmu, ktorý predkladá Cirkev predovšetkým v sociálnych encyklikách a ktoré sú potvrdené historickými faktami. Je veľmi dôležité, aby bol človek šťastný, aby ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali. Ale ešte dôležitejšie je dodať to, aby to robili zodpovedne s dôrazom na svoje povinnosti a prácu tak, aby rozvoj sa stal pre človeka požehnaním.
© Jaroslava Kmecová, 25. 11. 2013
