„Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka?“ Pri tomto úryvku mi napadla moja minuloročná úvaha, kde som sa venoval problematike nosenia šiat rôznych značiek a téme šiat ako symbolu sociálneho statusu, ktorý dávajú človeku, ktorý ich nosí. Je zaujímavé, že kusy látky pozošívané do jedného celku môžu mať taký vplyv na hodnotenie daného človeka. Hovorí sa, že prvých 5 sekúnd rozhoduje o tom, aký dojem si vytvoríme o druhých. Vieme, že je neskôr ťažké tento prvý dojem zmeniť. Práve šaty sú niekedy prvou vecou, ktorú si na človeku všimneme. Pre náš mozog je vytváranie stereotypov energeticky menej náročné. Zaradiť človeka do nejakej schémy napr. úradník, nezamestnaný a pod. je pre kapacitu pamäte oveľa úspornejšie, ako keby v nej mal každý špeciálne miesto. Z danej schémy ho môžeme preradiť do inej až vtedy, ak ho lepšie spoznáme – ako sa hovorí – zmeníme naň názor. Je niekedy až šokujúce, že dokážeme niekoho zakategorizovať iba na základe malých detailov. Vidíme chlapa s bundou od blata, naše vyhodnotenie môže byť – opil sa spadol, zašpinil sa, rovná sa – je to alkoholik. Chlapa mohli v parku prepadnúť a zmlátiť, ale to už nezistíme, ak ho lepšie nespoznáme a nespýtame sa na to. To nám stačí, lebo bol pridelený do príslušnej priehradky. Silnejšie povedané – vyriekli sme nad ním súd.
Málokedy sa pri prvom dojme môžeme zameriavať aj na vnútro človeka. Nie je na to čas. A práve vnútro človeka tvorí jeho podstatu, jeho osobnosť. Šaty alebo náramky môžu vnútro dotvárať, alebo želane skresľovať. Som rád, že Boh takto nefunguje, že nedáva na prvý dojem a že do poslednej chvíle čaká, či sa človek polepší, či bude konať pokánie. Neodsudzuje nás hneď, ale dáva nám priestor, aby sme skrze naše skutky formovali vzhľad našej duše a hodnotiť bude až na konci. Práve to mne osobne dáva nádej, že aj keď som na zlej ceste, nikdy kým žijem, nie je neskoro prejsť na tu správnu stranu
Mgr. Peter Chomjak
