„Na počiatku bolo Slovo …“ Tento začiatok Jánovho evanjelia je nám všetkým určite známy. Dovolím si tvrdiť, že tento úryvok patrí práve k tým, ktoré si vieme z Biblie vybaviť najskôr. Musím sa priznať, že som dlho uvažoval čomu sa budem pri tomto prológu venovať. Písať o ňom nie je ľahké určite ani pre samotných teológov. Ja sa zameriam iba na jedno slovo a to slovo je: Slovo. Čo je vlastne slovo?
Keď sa dieťa narodí, musí, aby prežilo, začať komunikovať s okolitým svetom. Na začiatku sa to deje prostredníctvom smiechu a plaču. Ak je dieťa spokojné, smeje sa, ak nie je uspokojená nejaká jeho potreba, plače. Postupne sa rozvojom motorických funkcií dorozumieva pomocou jednoduchých gest. Niečo potrebuje, tak si na to ukáže. Ale ani to neskôr nestačí na to, aby gestami, plačom vyjadrilo čo potrebuje. Na čo najpresnejšie vyjadrenie mu poslúži reč. Pohybuje sa v prostredí, kde sa rozpráva. Zo začiatku iba sleduje – pozoruje, potom aj rozumie, ale komunikácia je iba jednostranná. Rozumie rodičom, ale samo sa nevie ešte prejaviť. Skúša to, vydáva rôzne pazvuky, džavot a pod. Až raz, a to majú asi všetci rodičia zapísané hlboko v pamäti, povie svoje prvé slovo. V tom momente sa osvojením ďalších slov stáva z jednostrannej komunikácie obojstranná. Myslenie dieťaťa sa vekom zdokonaľuje a s týmto zrením je úzko spojená aj reč. Funkcia slova je preto jasná – prostredníctvom reči, slov sa z nášho myslenia, myšlienok stáva niečo hmotné, uchopiteľné, počuté. Takže slovo je vlastne zhmotnená myšlienka. Dokonca naše myslenie, poznáme to určite všetci, prebieha v tzv. vnútornej reči. Sami v sebe vedieme monológ a rozmýšľame nad niečím.
Práve zhmotnenie myšlienky je, podľa mňa, veľmi podobné s dnešným evanjeliom. Prečo? Tak ako sa neviditeľná myšlienka zhmotní prostredníctvom slova, tak sa aj dovtedy neviditeľný Boh zhmotňuje prostredníctvom svojho Syna Ježiša. „A Slovo sa telom stalo.“ Možno práve toto zhmotnenie nám niekedy uniká. Boh nie je len hore v oblakoch, ako sa zvykne zobrazovať. On bol na tejto zemi, pohyboval sa medzi ľuďmi, bol jedným z nás. Nezabúdajme na to.
Mgr. Peter Chomjak
2. nedeľa po narodení Pána A – pohľad psychológa
