Múdrosť sa chváli sama, aj u Boha má česť a uprostred svojho ľudu slávu. V zhromaždení Najvyššieho otvára svoje ústa a vyvyšuje sa pred jeho zástupmi: „Vtedy mi Stvoriteľ vesmíru rozkázal, ten, čo ma stvoril, daroval pokoj môjmu stánku a povedal mi: ‚V Jakubovi prebývaj, v Izraeli maj svoje dedičstvo a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene.‘ Od počiatku, pred vekmi som stvorená a budem trvať naveky. Pred ním som vo Svätom stánku konala službu a na Sione som sa usadila. V meste, ktoré on miluje, našla som bývanie, nad Jeruzalemom dal mi právomoc. V slávnom národe som zapustila korene, v podiele môjho Boha – v jeho dedičstve – a v zástupoch svätých sa zdržiavam.“
(Sir 24, 1b-2. 12-16)
Dnešné čítanie z Knihy Sirachovec je oslavou múdrosti (gr. sofia). Spôsob, akým sa tu múdrosť sama predstavuje, je podľa odborníkov podobný chválorečiam na slávne skutky nejakej bohyne resp. boha. V 3. stor. pred Kr. sa konkrétne v prostredí Izraela šíri kult bohyne Isis. Sväté písmo reaguje na tento trend, preberá vtedajší spôsob vyjadrovania, ale namiesto pohanského božstva oslavuje múdrosť ako jednu z Božích vlastností.
V našom úryvku je múdrosť spojená s Bohom Stvoriteľom. Hoci je „od počiatku, pred vekmi stvorená a bude trvať naveky“, aj tak je jeho stvorením podobne ako vesmír. Ale nezostáva iba pri Bohu. Podľa Božieho rozkazu je prepojená s Izraelom. Jakub, Izrael, Svätý stánok, Sion, Jeruzalem (mesto, ktoré miluje Boh) sú vyobrazené v pozitívnom svetle ako domáce prostredie múdrosti. Múdrosť sa napokon v Sir 24 identifikuje s Tórou (so Zákonom).
V Prológu Evanjelia podľa Jána nachádzame vyjadrenie o Tóre (Zákone): „Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.“ (Jn 1,17) Vtelenie Slova prináša naplnenie zákona, jeho zdokonalenie. A tak môžeme so sv. Pavlom apoštolom spoznať pravú zosobnenú múdrosť v Ježišovi Kristovi, ktorý „sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením“ (1 Kor 1,30)
© Jozef Kohut, 10.1.2014
One Comment on “2. nedeľa po Narodení Pána A – slovo k prvému čítaniu (Sir 24, 1b-2. 12-16)”