Keď Ján videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“ Ján vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.‘ A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“
(Jn 1,29-34)
Jánovo evanjelium zachováva veľmi zaujímavú informáciu o opakovanom kontakte Ježiš s Jánom Krstiteľom. Tieto stretnutia sú rozčlenené do viacerých dní, ktoré sa v evanjeliu aj výslovne uvádzajú. V prvý deň (Jn 1,19-28) Ježiš podľa Jánových slov stojí medzi jeho poslucháčmi a kandidátmi na krst a aj keď sa to výslovne nespomína, krstí Ježiša. Na druhý deň (Jn 1,29-34) Ježiš znovu prichádza a Ján Krstiteľ ho tituluje ako Božieho Baránka vydáva o ňom svedectvo prítomným zástupcom Izraela. Na tretí deň (Jn 1,35-42) hovorí to isté dvom svojim učeníkom a oni sa pohnú za Ježišom. Na štvrtý deň (Jn 1,43-51) už sami učeníci svedčia o Ježišovi a dávajú to vedieť svojim blízkym – Filipovi, Petrovi a Natanelovi. Je tu veľmi názorne zobrazené odovzdávanie osobnej skúsenosti s Ježišom a mocou Božieho kráľovstva.
Ježiš je pochodňou horiacou Božím Duchom a odovzdávanou od osoby k osobe. Zapálenie tejto „štafety viery“ sa odohralo pri krste v rukách Jána Krstiteľa nadprirodzeným spôsobom: mocou Ducha Svätého. Ján to videl a vydal o tom svedectvo Izraelu a potom neskôr dvom svojim učeníkom.
Podstatou Jánovho svedectva je jeho nadprirodzený charakter: Ján Krstiteľ to dopredu nepripravoval, ani Ježiša vopred nepoznal ako Mesiáša. On len vytiahol na Boží povel z vody Jordánu nezapálenú pochodeň – Ježiša z Nazaretu – ktorú Duch Boží zapálil Jánovi takpovediac v rukách. O tomto Ján vydáva svedectvo.
Svedectvo Jána Krstiteľa o tom, že Ježiš bude ponárať do Božieho Ducha, je pozvaním pre všetkých, ktorí to počujú, overiť si túto Jánovu skúsenosť a zapojiť sa do tejto štafety viery. Vo vtedajšej dobe sa svedectvo jedného neprijímalo, preto ani Jánovo svedectvo o Ježišovi nemalo spočiatku veľký úspech. Predsa však tí, ktorí mu uverili sa mohli dopracovať k podobnej skúsenosti ako Ján: Ježiš sa pre nich stal Božím Synom, obrazne povedané štafeta v ich rukách sa „rozhorela“. To preto, lebo tu bol ešte ktosi kto svedčil: Boh, ktorý mocou svojho Ducha zapaľoval srdcia učeníkov.
© Štefan Novotný 17.1.2014
