Svätý chrám chystá sa prijať v sebe Pána, ktorý prichádza ako dieťa. Svojim verným a Bohom milovaným dáva duchovne zažiariť milosťou. Preto mu celý chrám spieva: Ty si sláva a chvála i ozdoba môjho ľudu, ó Slovo, čo si kvôli mne dieťaťom.
Prinesme sviatočnú chválu Kristovi teraz, keď oslavujeme jeho príchod. Panenskými rukami nesený prichádza, aby spočinul na rukách Simeona. Dáva ľuďom múdrosť a poznanie a celé tvorstvo posväcuje, lebo je Dobrodinec a Pán.
Povedz nám Simeon, koho to držíš na rukách s takou radosťou? S kým sa to rozprávaš? Komu hovoríš: Teraz som slobodný, lebo som videl svojho Spasiteľa.“ ? – Je to Boh z Boha, večné Slovo. Porodila ho panenská Matka. Z lásky k nám prijal telo, aby spasite človeka. Jemu sa klaňajme!
Ten, ktorému nebeské služobníctvo s bázňou sa klania, teraz na zemi spočíva na trasúcich sa rukách starca Simeona a plní predpoveď, že sa Boh spojí s ľuďmi. A keď vidí nebeského Boha v podobe človeka, ochotne sa zrieka časného života. S radostným srdcom volá: Sláva tebe, Pane! Ty si priniesol nehasnúce svetlo všetkým, ktorí prebývali v temnotách.
(slohy z večierne sviatku Stretnutia Pána, II. február)
