Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.
Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,‘ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,‘ pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.
Počuli ste, že bolo povedané: ‚Nescudzoložíš!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.
Ďalej bolo povedané: ‚Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.
A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: ‚Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!‘ No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. Ale vaša reč nech je ‚áno áno‘, ‚nie nie‘. Čo je navyše, pochádza od Zlého.“
(Mt 5,17-37)
Celá táto dlhšia pasáž z Ježišovej reči na hore hovorí o splnení požiadaviek Mojžišovho zákona (Tóry). Pán Ježiš sa tu štylizuje do úlohy vykladača Tóry. Ale ešte predtým, než sa do toho pustí, nezabudne uistiť svojich učeníkov, že jeho výklad nechce zo Zákona odlomiť ani najmenší kúsok. Je v pozícii učiteľa, ktorý odovzdáva svojim žiakom to najcennejšie čo vie – jadro svojho učenia. A Ježišovo učenie – ako to čítame na iných miestach – malo veľkú moc a príťažlivosť. Vo svetle poslednej vety Matúšovho evanjelia (Mt 28,19-20): „Choďte teda, učte /robte učeníkov/ všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“, ide tu o veľmi dôležitý okamih pre učeníkov.
Pán Ježiš v tomto úryvku vyťahuje z Tóry piate, šieste a ôsme prikázanie a interpretuje ich. Najprv povie to, čo všetci vedia a vidia, aby potom prekvapil a na niektorých miestach až šokoval svojich učeníkov tým, že im ukáže to čo nevedia, ani nevidia. Tento prvý krok vyjadrený slovami: „Počuli ste, že bolo povedané“ je niečo ako ukázanie špičky ľadovca plávajúceho v oceáne. V druhom kroku Ježiš berie učeníkov pod hladinu, aby im ukázal celý ľadovec – podstatu Mojžišovho zákona, radikálne nový rozmer pohľadu na človeka – antropológiu srdca, kde rozhoduje to, čo je pod hladinou. Preto niektorí vykladači Písma hovoria, že Ježiš tu radikalizuje Mojžišov Zákon. Iní oveľa výstižnejšie pripomínajú, že tu ide o interiorizáciu – zvnútornenie požiadaviek Tóry.
Pre úplnejší výklad je vhodné všimnúť si v týchto tzv. antitézach nenápadnú, ale opakujúcu sa zmienku o pekelnom ohni, pekle a pôsobení Zlého. Tak pri piatom, šiestom ako aj pri ôsmom prikázaní tento „pekelný“ moment nachádza. Ježiš svojim vysvetlením prikázaní ide dovnútra človeka – obrazne povedané do jeho srdca – kde sa odohráva zápas o Božie kráľovstvo a o zachovanie Zákona. Ak je v reči učeníkov áno-áno a nie-nie, vtedy v nich funguje niečo čo nepochádza od Zlého, ale od „Otca, ktorý je na nebesiach“ ako to potom krásne vyjadruje nasledujúca stať o almužne, pôste a modlitbe.
Možno teda povedať, že srdce človeka sa stáva týmto spôsobom „Božím trónom, podnožkou jeho nôh (je to narážka na archu zmluvy) a mestom veľkého Kráľa“. V našom texte je nebo označené ako Boží trón, zem ako podnožka jeho nôh. Dokonale zachovanie Zákona je spojením neba so zemou a to sa odohrávalo v Ježišovej dobe viditeľne v jeruzalemskom chráme, kde sa ľud očisťoval od nespravodlivosti. Ježiš to posúva na srdce človeka. Tam sa spája nebo so zemou a takéto srdce má potenciál byť pod oblakom Božej slávy, Božej prítomnosti, aby v ňom bolo Božie kráľovstvo, ktorého moc robí človeka spravodlivým zvnútra. Preto Ježiš svojim učeníkom zdôrazňuje, že ich spravodlivosť, musí byť väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov ak chcú vojsť do Božieho kráľovstva.
Vo svetle toho je možné pochopiť Ježišove „antitézy“ nielen ako prehĺbenie požiadaviek Zákona, alebo ich zvnútornenie, ale najmä ako ohlásenie a ukázanie veľkosti celého „ľadovca“ Božieho Zákona lásky, z ktorého Tóra bola len malou špičkou.
© Štefan Novotný 14.2.2014
