Tento týždeň bol medzinárodný deň vody, ľudia si mohli dať zadarmo skontrolovať kvalitu vody zo svojich studní, deti chodili na rôzne exkurzie k tejto téme. Aj v dnešnom evanjeliu sa spomína voda. Ježiš prosí samaritánku o vodu, neskôr jej sľubuje živú vodu. Zaujala ma odpoveď samaritánky, ktorá na Ježišove slová reaguje takto: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ Vieme, že Ježiš mal na mysli úplné inú vodu akú tú našu každodennú. Samaritánka ale šla hneď po potrebách. Dostatok tekutín patrí k základným ľudským potrebám, ktoré keď nie sú uspokojené môžeme len ťažko uspokojovať tie vyššie. Samaritánka v Ježišových slovách vytušila, že on jej ponúka možno nejakú zázračnú vodu, po ktorej už nebude nikdy smädná a jej potreba bude navždy uspokojená. Nebude musieť chodiť každý deň k studni a pod. Určite by jej a aj nám v dnešnej dobe uľahčilo život.
Skúsme sa zamyslieť aj my, či sa každodenne nenáhlime za našimi potrebami. Chceme byť materiálne zabezpečení, žiť spokojný a šťastný život najlepšie bez starostí, chceme mať dobré sociálne postavenie a pod. Takto by som mohol menovať ešte mnoho ďalších vecí. Nechcem tým povedať, že to čo robíme je zlé, len by sme nemali zabúdať, že kde si v tomto našom rebríčku hodnôt, potrieb urobíme miesto pre veci duchovné – pre Živú vodu. Aby to nebolo len vtedy, keď sa nám nedarí, aby to nebolo účelové, ale aby sme Bohu vyhradili stále miesto v našom živote.
Mgr. Peter Chomjak
