21 Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ 22 Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.
23 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. 24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. 25 Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. 26 Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: »Pozhovej mi a všetko ti vrátim.« 27 A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. 28 No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: »Vráť, čo mi dlhuješ!« 29 Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: »Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.« 30 On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. 31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32 A tak si ho pán predvolal a povedal mu: »Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. 33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?« 34 A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. 35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Ježišovo podobenstvo o kráľovi a sluhoch je vysvetľujúcim doplnkom k odpovedi, ktorú dal Petrovi. Peter sa ho pýtal koľkokrát treba odpustiť. Snáď 7 krát? Sedmička je číslom dokonalosti podľa biblického myslenia. A Ježiš prekvapivo hovorí nie sedemkrát, ale sedemdesiat sedem krát! (vv. 21-22). A pridá a preto (gr. dia touto – ukazuje na predošlé vyjadrenie), čo môžeme preložiť aj ako „a z tohto dôvodu“, „práve kvôli tomu“.
Podobenstvo vysvetľuje, že každý máme podlžnosti jeden voči druhému i voči Bohu samotnému. Nikto z nás sa nemôže hrať na úplne nevinného a tak každý potrebuje milosrdenstvo a musí preukazovať milosrdenstvo.
Toto je pomerne zrozumiteľná matematika. Avšak čo vtedy, keď ten, čo požiadal o milosrdenstvo a bolo mu odpustené, hoci spáchal veľkú škodu – 10 000 talentov, 1 talent cca 2000 eur, teda 20 miliónov eur – vrhne sa na iného a nie je ochotný ani ho vypočuť, ani hľadať iné riešenie len jedine jedno: tvrdo si žiada svoju spravodlivosť? Čo s človekom, ktorý dlhuje dvadsať miliónov, a nie je ochotný pozhovieť tomu, čo dlží 100 denárov (1 denár bola denná mzda, v prepočte 2 eurá, teda cca 200 eur)? Rozdiel je neporovnateľný! Stojí za to na chvíľku sa zamyslieť a ešte raz si prečítať ten rozdiel: 20 miliónov a 200 eur!
Čo teda v takýchto situáciách? Ako sa pozerať na bezočivcov, ktorí seba nevidia a iných špinia? V podobenstve zaznieva veta, ktorá ukazuje zármutok ostatných a ich postoj (v. 31):
Vidiac teda čo sa stalo, spolu sluhovia sa preveľmi zarmútili (gr. elupethesan sfodra) a šli a jasne pomenovali (gr. diesafesan) pánovi všetko, čo sa stalo.
Ostatní nezostali nevšímaví voči neprávosti. Ich samých sa dotkli udalosti a prežívali emocionálny zármutok, ťarchu, trpkosť, a teda spolucítili s ukrivdeným. Nevzali však do svojich rúk spravodlivosť a nenapadli zlomyseľného sluhu. Svoju bolesť i fakty jasne, priamo pomenovali pánovi. Toto nás všetkých privádza k inému postoju než sme zvyknutí. Privádza nás k ozajstnej biblickej duchovnosti: k vyliatiu vlastného srdca pred Pánom a zrieknutia sa pomsty alebo odplaty. Pomsta patrí mne – hovorí Pán – vy sa nepomstite nikomu (porov. Rim 12,19).
Čo teda robiť? Hovoriť Pánovi, pomenovať neprávosť jasne a priamo. Neskrývať pred ním svoju bolesť, city a trpkosť. A ak sme naozaj otvorení a dôverujeme Bohu, Boh nemešká. Boh veci napraví. Pravdivé je príslovie Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Dôraz by som dal na to isto! Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán. 20 Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. 21 Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo. (Rim 12,19-21)
Kniha žalmov poskytuje mnoho príkladov tohto postoja. Žalmista sa sťažuje Bohu, pred ním bedáka. Velmi vela žalmov patri Dávidovi a tak jeho životný postoj je rovnako dôležitý. Dávid sa nikdy nepomstil vlastnoručne, aj keď mnohé konfliktné situácie jeho života by si logicky žiadali pomstu (1 Sam 19, 8-10; 23,19 – 24,23; 26). Keď Šaul prenasleduje Dávida, zhodou okolností príde Šaul do tej istej jaskyne, kde sa skrýva Dávid. Spoločníci ho povzbudzujú. Pán ti ho vydal do rúk, pomsti sa! Ale Dávid iba odtne zo Šaulovho plášťa, ale ho nezabije ani zabiť nedovolí. Dávid sa spolieha na Pána: buď zomrie Šaul sám alebo ho porazí Pán.
1 Sam 24, 6-8: Ale potom bilo Dávidovi srdce, pretože odťal okraj Šaulovho plášťa. I povedal svojim ľuďom: „Nech to Pán vzdiali odo mňa! Neurobím to svojmu pánovi, Pánovmu pomazanému! Nevztiahnem naň svoju ruku, lebo je to pomazaný Pána.“ Dávid týmito slovami zadržal svojich ľudí a nedovolil im povstať proti Šaulovi.
1 Sam 26, 10-11: A Dávid hovoril: „Ako žije Pán, buď ho porazí Pán, alebo dôjde jeho deň a zomrie, alebo pôjde do vojny a zahynie. Nech Pán odvráti odo mňa, aby som ja siahol rukou na Pánovho pomazaného!
Dávid prenechal pomstu Pánovi podľa prísľubu: Moja bude pomsta a odveta v deň, keď sa im podlomia nohy. Veď ich deň záhubný sa približuje a ich krutý osud je nablízku.” Lebo Pán uchránil právo svojho ľudu a milosrdný bude k svojim sluhom (Dt 32,35; Rim 12:19). Dávid sa stáva prototypom spravodlivého človeka.
Niekoľko ukážok zo žalmov, ktoré nás môžu inšpirovať:
Žalm 142:
1 Poučný chválospev. Dávidova modlitba, keď bol v jaskyni.
2 Nahlas volám k Pánovi, nahlas a úpenlivo prosím Pána; 3 nariekam pred ním a rozprávam mu o svojom súžení. 4 Ja síce klesám na duchu, ale ty poznáš moje chodníky. Na ceste, ktorou sa uberám, nastavili mi osídlo. 5 Pozeral som sa napravo a videl som, že sa už nik nepriznáva ku mne. Nemám už kam sa uchýliť, o môj život nik nestojí.
6 Pane, ku tebe volám a hovorím: „Ty si moje útočište, môj podiel v krajine žijúcich. 7 Všimni si moju úpenlivú prosbu, lebo som hrozne zdeptaný. Osloboď ma od prenasledovateľov, lebo sú mocnejší ako ja. 8 Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť. Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi prejavíš priazeň.“
Žalm 58
1 Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“. Dávidov žalm. Miktam.
2 Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť, vari správne súdite ľudských synov? 3 Naopak, v srdci páchate neprávosti, vaše ruky pripravujú násilie na zemi. 4 Hriešnici sú na scestí už od lona matky, od materského života blúdia klamári. 5 Jed v nich podobá sa jedu hadiemu, jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva, 6 ktorá nepočúva hlas zaklínačov, hlas skúseného čarodeja.
7 Bože, vylám im zuby v ústach, rozdrv čeľusť levov, Pane. 8 Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká, nech vyschnú ako zdeptaná tráva. 9 Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká, ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie. 10 Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka, zaživa ich strávi ako oheň hnevu. 11 Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí, umyje si nohy v krvi hriešnika. 12 A ľudia povedia: „Naozaj je odmena pre spravodlivého, naozaj je Boh, čo súdi na zemi.“
Nespravodlivosť sa nás dotýka takmer denne, zraňuje a zahanbuje. Stretávame ľudí, ktorým súdnosť a hanbu ktosi vyoperoval. Ak sme Ježišovi učeníci nemôžeme jednať tak ako títo neznabohovia. Isteže nesmieme zostať ťuťkovia, ktorí len skláňajú hlavy a mlčia. To by bolo naivné. Skúsenosť biblického človeka ukazuje na uzdravujúci aspekt vzťahu s Pánom, kráľom všetkého. K nemu musíme prísť a jasne pomenovať rany, nespravodlivosť a trpkosť. K nemu musíme priniesť našu vec v dôvere. V prvom rade sa nám uľaví, vypustíme vnútorný tlak a dovolíme Pánovi, aby naše vnútro uzdravil. V tom istom momente však otvárame priestor pre Ježiša, aby zasiahol on sám a krivdu napravil. Verte mi, Pán dokáže nastoliť spravodlivosť oveľa brilantnejšie než si to človek predstavuje. A z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že Božie mlyny nemelú až tak pomaly.
©Róbert Jáger 2014
