V dnešnom evanjeliu dostáva Peter od Ježiša veľkú moc. Čo rozviaže na zemi, bude rozviazané v nebi a čo naopak zviaže na zemi, bude zviazané aj v nebi. Peter sa teda stáva akousi spojnicou, ktorá ma vplyv na veci pozemské a veci nebeské. Získal si Ježišovu dôveru a ako odpoveď za jeho slová získal odmenu. Mohli by sme tvrdiť, že posilnený touto mocou a taktiež zodpovednosťou bude až do Ježišovho odchodu do neba príkladným učeníkom, ktorý bude stáť na čele všetkých a bude im príkladom. Každý z nás ale vie, ako to za určitý čas dopadlo. Trojitým zaprením, akoby pozabudol na svoju odmenu. V dnešných rozmeroch a v premietnutí do súčasného sveta by sme si túto situáciu mohli predstaviť možno aj takto: vVeľký šéf korporácie po zasadaní povie po zasadaní jednému zo svojich manažérov.: „Za to, čo si urobil, získaš určitý vplyv na celé dianie tejto spoločnosti.“ Po čase však manažér ale šéfa sklame. V tomto príbehu asi šéf poverí riadením niekoho iného, kto ho nesklamal a daného manažéra prepustí, ale náš Boh koná inak. Petrovi ponúka ešte možnosť oľutovať to, čo urobil a následne po prejavenej ľútosti mu odpúšťa.
Zamýšľal som sa nad tým, ako by vyzeral náš svet pri takomto fungovaní, keby sme ešte pred tým, ako by sme niekoho odsúdili, vyriekli nad ním súd, boli schopní v sebe nájsť silu odpustenia pri prípadnej prejavenej ľútosti. Koľko vzťahov trpí nedostatkom odpustenia a ľútosti. Vo svojej praxi sa s takýmito prípadmi stretávam pomerne často. Matka sa nerozpráva so svojou dcérou, manželka s manželom, a pod. Jedna strana nechce ľutovať a aj keď chce, druhá strana zase nemá vôľu odpustiť. Takýto vzťah nemôže a nevie fungovať. Musí sa očistiť práve cez daný akt ľútosti a odpustenia. Sledujme preto kvalitu našich vzťahov, sú všetky v tomto ponímaní stopercentne „čisté“? Okrem medziľudkských vzťahov by sme sa ako kresťania mali zameriavať na čistotu nášho vzťahu s Bohom. Takéto očistenie vzťahu medzi nami a Bohom nám prináša sv. spoveď. Kedy sme sa naposledy boli ochotní takto očistiť?
Mgr. Peter Chomják
