Toto hovorí Pán: „Vravíte: ‚Nie je správne, ako koná Pán.‘ Počujte teda, vy z izraelského domu! Ja že nekonám správne? A nekonáte skôr vy nesprávne? Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a pácha neprávosť, zomrie: zomrie pre neprávosť, ktorú spáchal. Ak sa však bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a koná podľa práva a spravodlivosti, zachráni si život. Keď teda uzná všetky svoje neprávosti, ktoré popáchal, a odvráti sa od nich, určite bude žiť, nezomrie.“
(Ez 18, 25-28)
Nezriedka sa aj Boh dostáva na lavicu obžalovaných, kde čelí rôznym obvineniam. V našom čítaní Izraeliti obviňujú Boha, že nie je správne, ako koná. V čom spočíva toto ich obvinenie?
Text treba čítať v súvislostiach babylonského zajatia, ktoré si vykladali ako trest za hriechy svojich otcov, ale bez uznania vlastného podielu viny. Sami si to sformulovali do príslovia: „Otcovia jedli trpké hrozno a zuby synov stŕpli.“ (18,2) Boh im skrze proroka pripomína osobnú zodpovednosť: „Duša, ktorá zhreší, tá zomrie“ (18,4), pričom sa tu myslí na biologickú smrť. Oslobodzujúce je, že údel jedného človeka nie je predurčený hriechom iného: „Syn neponesie vinu otca a otec neponesie vinu syna.“ (18,20).
Obvineniu predchádza otázka: „Prečo syn neniesol zločin svojho otca?“ (18,19) Boh sa im snaží vysvetliť, že on nechce, aby zahynuli, kvôli hriechom iných, ba ešte viac, nechce žiadnu smrť, ale život. (18,23) Prostredníctvom dvoch protikladov (spravodlivosť/bezbožnosť; smrť/život) sa ukazuje možnosť „odvrátiť sa“. Človek sa môže odvrátiť od svojej spravodlivosti; to prináša smrť. No existuje aj lepšia možnosť: odvrátiť sa od bezbožnosti; to prináša život. Táto alternatíva je ešte podčiarknutá uistením, že ten, kto uzná všetky svoje neprávosti a odvráti sa od nich (t.j. robí pokánie), bude určite žiť.
Boh sa obhájil a my sa potrebujeme odvrátiť a obrátiť, aby sme nemuseli sedieť „na lavici obžalovaných“. (Jn 3,18)
© Jozef Kohut, 27.9.2014
(foto: Anna Macková)
