Ježiš začal svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“
(Mt 16, 21 – 27)
My si často myslíme, že keď kráčame za Ježišom, náš život bude plný iba radosti a žiadneho kríža. Dnes máme tendenciu rozprávať o svojom kríži a jeho ťarche. Predovšetkým v ekonomickej oblasti si často povzdychneme: mohli by sme zarábať viac, máme málo peňazí, sú voči nám nespravodliví… Toto negatívne myslenie a pohľad na kríž, ktorí nesieme v negatívnom svetle, nám nepomáha. Stávame sa smutnými, uhundranými a rezignujúcimi ľuďmi. Chcem nám všetkým ukázať príklady iných ľudí, ktorí sa nebáli zobrať na seba svoj kríž a ešte aj popri jeho ťarche, pomáhali iným v ich rozvoji.
„Pjotr Stolypin (1862 -1911) – ministerský predseda Ruska za vlády posledného ruského cára v rokoch 1906 – 1911. Jeho prevratný program reforiem charakterizovalo úsilie o dosiahnutie spravodlivosti pre nevoľníkov a snaha zachovať ruské tradície. Prežil jedenásť pokusov o atentát, napokon ho zasiahla guľka atentátnika.
Karol I. Habsburský (1887 -1922) – posledný cár Rakúsko-Uhorska v rokoch 1916 – 1922. Ako jediný z významných európskych štátnikov úprimne hľadal spôsob, ako ukončiť krviprelievanie počas prvej svetovej vojny. Mier a spravodlivosť boli základnými princípmi jeho vlády.
Cory Aquinová (1933 – 2009) – prezidentka Filipín v rokoch 1986 – 1992. Zmobilizovala Filipínčanov pod heslom „Sila ľudu“, pomohla zvrhnúť diktátora Ferdinanda Marcosa a úplne zmenila Filipíny.
Ján Pavol II. (1920 – 2005) – rodák z Poľska, hlava Katolíckej cirkvi v rokoch 1978 – 2008. Previedol cirkev cez turbulentné obdobie, neúnavne hlásal evanjelium nielen počas svojich ciest do 117 krajín sveta, ale vlastným životom svedčil o vykupiteľskej hodnote utrpenia.
Lech Walesa (1943) – povolaním elektrikár v gdanských lodeniciach, zakladateľ hnutia Solidarita a prezident Poľska v období 1990 – 1995. Jeho vízia spravodlivosti pre poľských robotníkov sa naplnila v podobe prevratných zmien v Poľsku aj v ďalších krajinách strednej Európy.
Jérôme Lejeune (1926 -1994) – významný francúzsky genetik, objaviteľ príčiny Downovho syndrómu. V 70. Rokoch sa stal jedným z morálnych lídrov hnutia pro-life vo Francúzsku aj v ostatných európskych krajinách.
Francois Michelin (1926) – priemyselník a prezident spoločnosti Michelin (1955 – 1999), jedného z vedúcich výrobcov pneumatík na svete. Bol presvedčený, že hlavným cieľom podnikania nie je zisk, ale služba zákazníkom, zamestnancom a celej spoločnosti.“ (HAVARD, A. Zodpovedné líderstvo. Cesta k osobnej dokonalosti.)
Každý z nás môže svoju prácu, zobrať ako príležitosť slúžiť druhým ľuďom a dosahovať spoločné dobro. Je mnoho ľudí, ktorí aj teraz sa snažia napriek svojim osobným životným krížom, pretvárať spoločnosť a prinášať pravé hodnoty. Skúsme tak urobiť všetci. Nebuďme iba sťažujúcimi sa ľuďmi, ale budujme, tvorme, vytvárajme, prinášajme nové alebo to staré – dobré novým spôsobom. Nech nesenie kríža sa pre nás stáva výborným manifestom osobného vzťahu s Bohom a rozvoja v pracovno-ekonomickej oblasti.
© Jaroslava Kmecová, 25. 08. 2014
