mal som tomu bezdomovcovi pozbierať drobné, alebo nie.“
„Ty si zobral bezdomovcovi peniaze?“
„Pre pána jána, nič také som nepovedal a ani nespravil!“
„Uff, to mi odľahlo, prepáč. Čo si to vlastne urobil?“
„Šli sme so spolužiakmi okolo nákupného strediska a na múriku sedel bezdomovec. Žobral. V umazanom klobúku mal pár centov. Popýtal aj nás. ´Dajte mi na chlebík, prosím.´ Bol fakt slušný.“
„Poznám ho, sedí tam takmer každý deň. Je to dobrý človek, ktorý tvrdo doplatil na zlé vzťahy v rodine.“
„Ako vravím, žobral a pýtal aj nás. Ja som nemal pri sebe ani cent. Za posledné peniaze som si kúpil kofolu. Chlapci boli na tom podobne. Jeden z chalanov však do klobúka s drobnými kopol. Klobúk vyletel a pokým dopadol na zem, všetky drobné sa rozkotúľali.“
„No sila, to ste teda zabodovali.“
„Chlapci sa začali smiať a bezdomovec len pozeral do zeme. Bál sa. Ja som sa po chvíľke vrátil a začal som drobné mince zbierať. Chlapci sa smiali ešte viac.“
„To predsa nebolo vôbec smiešne.“
„Keď už som mal pocit, že som z dlažobných kociek pozbieral všetky mince -bolo tam asi jedno euro a tridsať centov- zdalo sa mi, že tráva za kockami je v jednom mieste nejako inak zelená.“
„A bola?“
„Že či. Predstav si, bola tam pokrkvaná päťeurovka.“
„Takže sa oplatilo zbierať mince, zarobil si.“
„Ja? Dal som ju do klobúka k tým drobným.“
„A to už prečo?“
„Lebo patrila jemu. Som si istý, že patrila jemu.“
„Máš to u mňa.“
„Som rád, že som sa rozhodol správne.“
29. nedeľa v Cezročnom období
© Júlia Hubeňáková, 19. 10. 2014
Farizeji odišli a radili sa, ako by podchytili Ježiša v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“
Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?! Ukážte mi daňový peniaz!“
Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“
Odpovedali mu: „Cisárov.“
Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Mt 22, 15-21
