„…bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne…“ Ježiš nám dnes hovorí o tom, ako to bude vyzerať na konci, ako sa oddelia tí, čo majú miesto v nebi od tých, čo ho majú v pekle. Dáva nám aj indíciu, čo bude kritériom „výberu“, v skratke povedané pomoc blížnemu. Skutky, kedy sme dokázali urobiť niečo pre druhého. Možno keď sme sa dokázali zriecť svojho naplnenia potrieb v prospech iných. Odporúčaním je správať sa niekedy ako altruisti.
Správanie, ktoré sa vyznačuje skutkami a činmi vykonanými v prospech druhého bez očakávania odmeny alebo sociálneho súhlasu („nezištná pomoc“), sa volá prosociálne správanie alebo už vyššie spomínaný altruizmus. Prečo vlastne pomáhame? Existujú tri vysvetlenia: ZaPo prvé, ide práve o ten dobrý pocit zo seba. Pocit, že som niekomu pomohol, len tak určite pozná väčšina z vás. Existujú tiež ľudia, pre ktorých je pomoc najvyššou možnou hodnotou v živote. Svoje potreby majú naplnené, ale napriek tomu majú pocitcítia aj tak, že ešte niečo potrebujú, niečo im ešte niečo chýba. Pomoc druhým je pre niektorých z nich práve tým chýbajúcim kúskom v ich pyramíde potrieb. ZaPo druhé, je to pocit zodpovednosti za tých, ktorí potrebujú pomoc, ktorú viem ja poskytnúť. A nakoniec odborníci vysvetľujúZa tretie môžeme altruizmus cez empatiu – vcítenie sa do situácie druhého, pochopenie tejto situácie a poskytnutie pomoci, ktorá môže mať rôzne podoby, od citovej podpory po konkrétne hmotné riešenia.
Na konci mojich úvah nasledujú často odporúčania, čo robiť. Je ľahké povedať druhým: choďte pomáhať a ja sám neurobím pre druhého v podstate nič. Preto nech začne každý sám od seba aspoň malými skutkami, nemusí sa z neho stať hneď dobrovoľník v nocľahárni. Pomáhať sa dá aj doma, v rodine, v spoločnosti blízkych, v užšom či širšom sociálnom okolí.
Mgr. Peter Chomjak
