Keď kráľ Dávid býval už vo svojom paláci a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, povedal prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v dome z cédrov, a Božia archa stojí pod stanmi.“ Nátan odpovedal kráľovi: „Choď a rob všetko, čo ti vnuká srdce, Pán je s tebou.“ V tú noc zaznelo Pánovo slovo Nátanovi: „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať? Ja som ťa vzal z pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu, Izraela; a bol som s tebou pri všetkom, čo si podnikal. Pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov a zaistil som ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. Svojmu ľudu, Izraelovi, určím miesto a zasadím ho tam. Tam bude bývať a nebude sa báť a ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako kedysi, v dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Oslobodím ťa od všetkých tvojich nepriateľov a darujem ti pokoj. Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom, a až sa tvoje dni dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k svojim otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón bude upevnený navždy.“
(2 Sam 7, 1-5.8b-12.14a.16)
Začiatok čítania v slovenskom preklade nám s istou noblesou hovorí o Dávidovom paláci. Podľa hebrejského textu býva v dome. A práve dom je dôležité slovo nášho textu. Dávid zamýšľa postaviť dom, aby Pánova archa nemusela byť uložená v stane. Cez proroka Nátana zaznieva, ako vidí Dávidove myšlienky Boh. Lekcionár žiaľ vynecháva to, že Boh od vyvedenia Izraela z Egypta „nebýval v dome“, ani nežiadal, aby mu postavili „cédrový dom.“ (2 Sam 7,6-7)
Je dobré všimnúť si aj to, že Dávid dostáva od Pána „stop“. Boží dom nebude stavať on, ale jeho potomok. A zároveň Boh postaví Dávidovi dom. V týchto slovách sa prelínajú dva významy: dom ako stavba (Jeruzalemský chrám) a dom ako kráľovská dynastia, rod. Dávidovská dynastia dostáva prísľub pevnosti naveky.
Lekcionár opäť vynecháva jednu dôležitú vetu o Dávidovom potomkovi (resp. potomkoch): „Ak sa previní, budem ho karhať ľudským prútom a ľudskými ranami.“ (2 Sam 7,14b) Dávid a jeho potomkovia mali veľmi ďaleko k dokonalosti. Boli však „dokonale ľudskí“ a preto sa spomína trestanie ľudským prútom a údery synov človeka.
Zmienku o Dávidovej dynastii a večnom kráľovstve nájdeme aj pri zvestovaní Márii v Nazarete (Lk 1,26-38). Ježiš, Máriin syn, Syn Najvyššieho, syn Dávidov, Syn človeka prichádza, aby naplnil slová prorokov. Stal sa človekom, býval s ľuďmi, aby ľudia mohli bývať s Bohom.
© Jozef Kohut, 21.12.2014
