Všetko začína a končí modlitbou. Jozef s Máriou prichádzajú do chrámu a prinášajú so sebou dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval zákon. Málokedy si človek uvedomuje, že svoju prácu má posväcovať modlitbou. Neustále sa človek ponáhľa. Všetko chce rýchle vyriešiť. Ale pritom zabúda na to, že všetko má svoj čas. Veci sa nedajú robiť ani príliš rýchlo a ani príliš pomaly. Všetko je potrebné robiť v danom čase, správnym spôsobom, so správnymi ľuďmi a predovšetkým s Božím požehnaním. „Humanizujme profesionálny svet, keď máme veľké srdce a vstupujeme do vzťahov s ľuďmi okolo nás, s klientmi či kolegami. Ľudí, ktorých v živote postretneme, nemôžeme len tak ignorovať, nemôžu nás nechať chladnými. Líder uznáva morálny imperatív sebadarovania. Dôsledky budú iba pozitívne: priateľstvo bude rásť, atmosféra v práci sa zmení, naša schopnosť získavať a udržiavať klientov sa dramaticky zvýši. Je to vec snahy maximalizovať šťastie klientov, zamestnancov a blízkych spolupracovníkov. Postoj k životu ako službe druhým podporuje bohatú podnikovú kultúru postavenú na dôvere vo vedenie, odhodlaní napĺňať poslanie spoločnosti a na spolupráci všetkých zamestnancov.“ (HAVARD, A. – Zodpovedné lídestvo. Cesta k osobnej dokonalosti.) Jozef a Mária prišli do chrámu, pretože im to prikazoval zákon. No oni to nevnímali iba ako povinnosť, ale ako možnosť vzdávať Bohu vďaky. Cez túto povinnosť stretávajú aj Simeona a Annu. Nechajme sa inšpirovať dnešným evanjeliom aj v našej práci, kedy si plňme svoje povinnosti a uvidíme znásobenie svojej práce. Ba čo viac, vnímajme svoju prácu ako poslanie, službu iným ľuďom. Takto spoločne môžeme humanizovať profesionálny svet, v ktorom predovšetkým meníme seba. Boh cez našu zmenu, možno podnieti zmenu aj iných ľudí.
© Jaroslava Kmecová, 27. 12. 2014
