Ježiš pozýval ľudí k službe, aj keď nevedeli, čo od nich bude vyžadovať. Aj tak to bola pre nich zaujímavá ponuka, ktorá začínala slovami: „Poďte za mnou“. Sám Majster chce, aby sme ho nasledovali v službe. Slúžiť nie je jednoduché. Slúžiť iným znamená v prvom rade umenšovať seba. Aký význam má služba v ekonomike? „Nemôžem slúžiť ľuďom, ak ich vidím iba ako súčiastku v stroji zbavenú akejkoľvek duchovnosti a transcendentnej hodnoty. Takéto vnímanie ľudí – hoci na prvý pohľad môže byť príťažlivé – skôr či neskôr svoju príťažlivosť statí, ale už nie navonok, lež podstatne. Slovo „humanizmus“ na mojich perách bude znieť falošne a cynicky, aj keď ho vyslovím s náruživou pompéznosťou, podobne ako sprofanované slovo „súdruh“ za bývalého režimu. Nie technokratickému riadeniu. Líderstvo nie je technika. Nezameriava sa na systémy a štruktúry, ale na ľudí. Nie je o know-how (vedieť ako), ale o know-what (vedieť čo) a know-why (vedieť prečo) . Líderstvo neznamená „robiť veci správne“, ale „robiť správne veci“. Lídri určite potrebujú technické zručnosti, ale tieto rozhodne nestačia.“ (Havard, A. Zodpovedné liderstvo. Cesta k osobnej dokonalosti.) Ježiš pozýva svojich apoštolov, aby sa stali slúžiacimi lídrami. Lídri potrebujú dávať príklad, ale kto je vlastne lídrom? Lídrom je každý človek, ktorý vo svojom živote ovplyvní aspoň štyroch ľudí. Takže všetci sme lídrami, ktorí ovplyvňujú životy iných ľudí. Ľudí ovplyvňujeme aj v rámci postojov k práci, ktorú každodenne vykonávame. Ak v médiách nám v pondelok ráno prezentujú začiatok týždňa spojený s veľkým utrpením, pretože musíme pracovať, podstatne to ovplyvní náš postoj k práci. Ježiš nám dáva opačný príklad. Pozýva nás nielen k práci, ale prácu povyšuje na službu blížnemu. Toto je iný pohľad na prácu, ktorý odkrýva aj ďalšie súvislosti, ktoré začínajú už vzdelávacím procesom. „Žiaľ, moderná spoločnosť produkuje viac technikov manažmentu, práva, lekárstva a vedy než skutočných manažérov, právnikov, doktorov alebo vedcov. Títo ľudia budú mať v blízkej budúcnosti problém nájsť si zamestnanie, pretože podľa Petra Koestenbauma, „ľudia, ktorí myslia a konajú ako stroje, budú čoskoro strojmi nahradení. Každé zamestnanie, ktoré môže byť zautomatizované, bude zautomatizované. Zvyšné nezautomatizované miesta zostanú pre lídrov. Pre tých, ktorí nerobia líderské rozhodnutia, nezostane žiadna práca. Táto dilema bude kľúčovým problémom ľudstva v treťom tisícročí.“ (Havard, A. Zodpovedné liderstvo. Cesta k osobnej dokonalosti.) Vidíme to v tých povolaniach a na tých miestach, kde sa ľudská práca nahrádza počítačmi. Ale nie z dôvodu uľahčenia ľudskej práce, ale z jej nahradenia. Preto ako lídri máme dôležitú úlohu, ktorá spočíva práci z pohľadu služby. Práve cez službu môžeme druhých robiť šťastnými a uľahčovať im život prostredníctvom tovarov a služieb, ktoré dennodenne tvoríme. Toto je cesta, ktorou je tiež možno znižovať nezamestnanosť, zvyšovať kvalitu tovar a služieb na trhu, zvyšovať výkonnosť ekonomiky a podobne. V tomto kontexte líder je ten, kto „chce vplývať nad druhých a chce, aby druhí vplývali na neho. Túži prijímať od druhých a vstupovať do životov tých, ktorí žijú vedľa neho, tak, aby ich pozitívnym spôsobom ovplyvnil.“ (Havard, A. Zodpovedné liderstvo. Cesta k osobnej dokonalosti.) Príklad na pozitívneho vodcu – lídra zameraného na službu máme u Ježiša, pretože on je Majster služby.
© Jaroslava Kmecová, 16. 01. 2015
