Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,14-15)
Kajať sa – slovíčko do pôstu ako vyšité. Avšak tento slovenský výraz má často odtieň veľmi negatívny a nepríťažlivý, niečo takmer ako synonymum telesného pôstu a umŕtvovania sa. O čom to teda evanjeliový text hovorí? Grécky text Markovho evanjelia má na tomto mieste sloveso μετανοεω (metanoeo). Je to zloženina slovesa νοεω (noeo) a predpony μετα (meta). Νοεω (noeo) znamená: vnímať, chápať, myslieť, mať na mysli a pod. Predpona μετα (meta) v prípade slovies vyjadruje zmenu hlavnej akcie, ktorú vyjadruje sloveso. Μετα (meta) je vlastne predložka, ktorá môže niesť viacero významov, ale ten, ktorý nám pomôže lepšie pochopiť význam slovesa μετανοεω (metanoeo) je: za niečím, po niečom. Mετανοεω (metanoeo) teda vyjadruje chápanie, vnímanie, zmýšľanie, ktoré je po/za tým bežným, alebo ešte lepšie tým doterajším chápaním, vnímaním, zmýšľaním. Mετανοεω (metanoeo) znamená zmeniť chápanie, vnímanie, zmýšľanie.
Teda kajať sa v evanjeliovom slovníku znamená zmeniť zmýšľanie. Na to, aby človek skutočne zmenil svoj život musí zmeniť zmýšľanie. Ak si doteraz myslel, že kradnúť je v poriadku a tak to teda aj robil, na to aby sa dalo hovoriť o skutočnej zmene je nutné, aby zmenil zmýšľanie a teda napr. aby už viac nepovažoval krádež za neškodnú vec. Táto zmena zmýšľania sa nevyhnutne prejaví aj v jeho skutkoch. Ak niekomu znemožníme kradnúť, nebude kradnúť len dovtedy, kým nebude mať možnosť. Ak nezmení zmýšľanie, bude kradnúť hneď ako bude mať na to príležitosť.
Treba teda zmeniť zmýšľanie. Ale o čom? To nám pomôže objasniť štruktúra vety, ktorú Ježiš používa: „Kajajte sa a verte evanjeliu!“ Obidve slovesá sú v rozkazovacom spôsobe a sú spojené spojkou και (kai). Takáto konštrukcia, keď spojka και (kai) spája dva rovnaké tvary môže znamenať, že jeden výraz akoby doplňuje, či vysvetľuje ten druhý a opačne. Potvrdiť nám to môže predchádzajúca veta z Ježišových úst, ktorá je postavená rovnako: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo.“ Opäť tu máme dve slovesá v rovnakom tvare. Tento krát ide o perfekt. Spojenie je v tomto prípade snáď lepšie viditeľné. Naplnenie času znamená, že sa priblížilo Božie kráľovstvo. Navyše gramatický tvar perfekta v gréčtine je nositeľom osobitného významu. Perfekt totižto vyjadruje udalosť, ktorá sa síce už uskutočnila, ale jej efekt neustále trvá aj v prítomnosti. Aby sme tomu lepšie porozumeli, mohli by sme túto vetu preložiť aj rozšíreným spôsobom napr. takto: „Naplnil sa čas a je stále naplnený a priblížilo sa Božie kráľovstvo a je stále blízko.“ Výzva sa tak stáva naliehavejšou a príťažlivejšou pre jej blízkosť a aktuálnosť. Navyše čas sa v gréčtine povie buď χρονος (chronos), čo vyjadruje čas počítateľný, čas, ktorý plynie (je to teda nuda), alebo καιρος (kairos), čo vyjadruje čas výnimočný, vhodnú chvíľu, vážny okamih, udalosť (narodenie dieťaťa, uzavretie manželstva, kňazská vysviacka… a tu už o nude reč byť nemôže). Kαιρος (kairos) je teda výnimočná, rozhodujúca udalosť a tá je naplnená a je tu práve teraz. To si vyžaduje reakciu, ktorá je vyjadrená v tej ďalšej vete, o ktorej sme hovorili: treba zmeniť zmýšľanie a teda uveriť v evanjelium.
No a čo je evanjelium? To sme už mnohí počuli veľa krát: ευαγγελιον (euangelion) znamená dobrá zvesť. Touto dobrou zvesťou je Ježiš sám. Ježiš je dobrou zvesťou ako o Bohu tak aj o človeku a zároveň o ich vzťahu. Keďže Ježiš je pravým človekom, ak chcem vedieť čo to znamená byť skutočne človekom, dozviem sa to pri pohľade na Ježiša a jeho život. Keďže je Ježiš zároveň vrcholom Božieho zjavenia, odpoveď na otázku aký je Boh v skutočnosti nájdem v Ježišovi Kristovi. Ježiš teda pozýva zmeniť predstavu o božstve a o človečenstve tak že sa uverí v jeho zvesť o Bohu a o človeku, ktorá je zvesťou dobrou.
Matúš Imrich
