Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.
A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
Dnes máme pred sebou poslednú časť z nočného rozhovoru medzi Ježišom a Nikodémom z 3. kapitoly Jánovho evanjelia. Tento výsek sa začína Ježišovou odvolávkou na udalosť z 21. kapitoly knihy Numeri. Po tom, čo izraelský ľud na ceste púšťou reptal proti Bohu a Mojžišovi, že ich vyviedli z Egypta, Boh poslal hady, ktoré hrýzli ľud a mnoho z nich umieralo. Keď si ľud priznal vinu, šiel za Mojžišom, aby on prosil Boha, aby ten od nich hady odvrátil. Na Boží príkaz Mojžiš urobil medeného hada a každý pohryzený, ktorý sa naň pozrel, žil. Pohľad na medeného hada teda odvracal smrť a zachovával život. Je zaujímavé všimnúť si, že Boh od ľudu hady neodvrátil ako si to žiadali, ale dal im liek. (Prečo?) Navyše, tento had prinášal život len pohryzeným. Nepohryzení pravdepodobne nevedeli naplno oceniť veľkosť tohto Božieho daru.
Ježiš sa teda prirovnáva k tomuto vyzdvihnutému hadovi. On musí byť vyzdvihnutý, aby „každý kto verí, mal v ňom večný život,“ (v. 15) a „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (v. 16) Z Božej lásky voči svetu darovaný Syn má teda dve „funkcie“: od toho, kto v neho verí odvracia smrť a prináša mu večný život (podobne ako ten had na púšti). Je to po prvý raz, čo sa „večný život“ v Jánovom Evanjeliu objavuje a ako sme videli, je to dokonca hneď dva krát v dvoch veršoch za sebou (vv. 15-16). Tento termín bude veľmi obľúbený v celom Evanjeliu. Zaiste sa v týchto veršoch nehovorí o smrti fyzickej ani o živote bez konca na tejto zemi. Nejde tu však ani o večný život v zmysle odmeny po smrti. Alebo ešte ináč, nejde tu o večný život v zmysle dĺžky, ale v zmysle kvality. Tento život je dokonalou formou života, lepší od neho už nemôže byť a začína sa už teraz pohľadom na, a teda vierou vo vyzdvihnutého Syna človeka. Syn človeka tu znamená vydarený človek podľa Božieho plánu. Ježiš naplnil Boží plán s človekom, lebo sa daroval celý – daroval všetko. Ten, kto verí v tohto Syna človeka, modeluje svoj život podľa jeho života a teda žije už teraz tou najdokonalejšou formou života – má (nie: bude mať) život večný.
Matúš Imrich
