Bol prvý piatok v mesiaci. Mladý kaplán navštívil chorých v nemocnici. Staršia pani ho už čakala. Nočný stolík mala ozdobený obrázkami svätých. Neustále chodila vyzerať do dverí:
„Kedy konečne príde ten kaplán, už som od rána nachystaná,“ lamentovala.
„Vy chodíte na spoveď každý prvý piatok?“ spýtala sa bojazlivo ešte staršia pani.
„Samozrejme, už od mlada, ako inak. Veď treba byť pripravený. Vy nechodíte?“ začudovala sa.
Nastalo dlhé ticho.
„Ja už som nebola na spovedi odvtedy, čo…“ nedopovedala tá ešte staršia pani a zaborila si hlavu do vankúša.
Do nemocničnej izby vošiel kaplán vysmiaty ako lečo.
„Tak čo, sestričky, chcete prijať Pána Ježiša?“ zanôtil.
„My nie sme sestry, my sme pacientky,“ poučila ho staršia pani. „Ja idem na spoveď a táto pani na spoveď nechodí už roky,“ vysvetlila mu situáciu.
Pán kaplán si to nepochopiteľne namieril k posteli, kde bola hlava zaborená do vankúša. Staršiu pani poprosil, aby bola taká dobrá a počkala vonku. Bolo to dlhé predlhé čakanie.
Staršia pani nerozumela, prečo musela tak dlho čakať.
© Júlia Hubeňáková , 7. 6. 2015 10. nedeľa v Cezročnom období
Ježiš vošiel so svojimi učeníkmi do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“
Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“
On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňa satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom.
Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“ Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“
Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“
On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.“ Mk 3, 20-35
