Netešil sa na prázdniny. Nie žeby bol nejaký bifľoš a mal rád iba školu, to nie. Bol úplne normálny. Netešil sa na prázdniny, lebo jeho najlepší kamarát sa odsťahoval až kamsi do tramtárie. Iných kamarátov nemal. Pár spolužiakov a nejakých chlapcov z ulice, ale ozajstného kamaráta, s ktorým sa mohol rozprávať o všetkom, mal naozaj iba jedného. Motal sa po cudzej ulici.
„Nezahráš si s nami futbal?“ zavolali naňho akýsi chalani, „chýba nám krídlo.“
„Krídlo?“ Doteraz ani len netušil, že vo futbale je krídlo.
„Presne tak, alebo by si mohol ísť do brány, lebo náš brankár si oškrel koleno. Somár, včera to prehnal s vínom,“ chlapci sa rehotali ako na povel.
„Vieš čo, zoberieme ťa do partie pod jednou podmienkou. Šlohneš v sámoške fľašu vína a bude,“ vybalili mu chlapci podmienky vstupu do ich exkluzívneho klubu.
„Ale ja nekradnem,“ povedal bez zaváhania.
„To nie je krádež, to je vstupenka, nikto si nič nevšimne. Tak čo, berieš?“ ešte stále nepochybovali chalani.
„Nie, neberiem, kradnúť v obchode je odporné, nechápete, že to musí večer predavačka zaplatiť z vlastného?“ bránil sa.
Hurónsky rehot prekričal všetko naokolo. Poniektorí šomrali.
„Tak vypadni, ty bábovka,“ zavelil kapitán. „Ak sa niečo niekomu nepáči, môže ísť, kým sa nenaštvem.
Z klbka šarvancov sa oddelil najmenší a pridal sa k nemu.
„Vieš, ja som tiež musel ukradnúť víno, ale na ďalší deň som ho zaplatil; už sa nechcem s nimi kamarátiť,“ zašepkal.
Pomaly odchádzali. Báli sa otočiť, no napokon sa predsa otočili. Za nimi šli ďalší chalani. S kapitánom zostali len traja.
© Júlia Hubeňáková, 5. 7. 2015, Svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.
Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. Mt 28, 16-20