Celý život má byť plný odvahy kráčať s radosťou životom viery. Dnes máme v pozornosti vieru a plnú dôveru v Božiu pomoc a ochranu. Na takéto situácie Ježiš pripravuje svojich apoštolov. Pripravuje ich na prijatie aj odmietnutie zo strany iných ľudí. Dáva im rady, ako sa stať človekom múdrym, prezieravým, odvážnym a neochabujúcim vo viere. Táto skutočnosť je nepochybne spojená so zodpovednosťou a plnou odovzdanosťou. Veď dôvera a strach sú veľké protiklady, ktoré sú nepochybne súčasťou nášho života. Zvlášť v ekonomickej oblasti sa striedajú. Ak však dovolíme strachu, aby nás zneistil, prichádzame o svoj pokoj. A naše rozhodnutia sú ovplyvnené nielen objektívnymi informáciami, ale aj množstvom strachu. „Strach, ktorému dovolíme zahniezdiť sa v našej mysli, je horší než existujúca situácia.“ (SPENCER, J. – Kam sa podel môj Syr?) My potrebujeme mať niečo reálne a pritom nadprirodzené a to je práve dôvera v Božou pomoc. Nie každá zmena je pre nás vo svojich začiatkoch prijateľná a nami prijatá. „Postupné zmeny sú prirodzené, či ich očakávame, alebo nie. Zmena nás môže prekvapiť iba vtedy, ak ju neočakávame a nehľadáme.“ (SPENCER, J. – Kam sa podel môj Syr?) Múdri človek predvída a vie, že nie každá zmena je zlá, pretože v dôvere môžeme hľadať a nachádzať nové východiskové situácie. Práve človek, ktorý sa naučí prijímať zmeny mení sa „vo chvíli, keď sa naučil smiať sám zo seba a z toho, čo robil zle. Uvedomil si, že najrýchlejšia cesta k zmene je vysmiať sa vlastnej hlúposti. Až potom sa môžeme uvoľniť a rýchlo sa pohnúť ďalej.“ (SPENCER, J. – Kam sa podel môj Syr?) Nebojme sa kráčať v plnej dôvere v Božiu pomoc a ochranu, pretože sme dostali všetky milosti, ktoré potrebujeme pre prijímanie zmien a reagovanie na nich.
© Jaroslava Kmecová, 12. 07. 2015
