Skončil na ulici. Tak sa to akosi vyvŕbilo. Donedávna patril k smotánke a rozdával podpisy, no keď sa mu šťastie obrátilo chrbtom a on, po dlhých súdnych sporoch prišiel aj o strechu nad hlavou, chrbtom sa k nemu obrátili aj všetci kamaráti. A že ich bolo. Zrazu nikto nedvíhal mobil a všetci klopili zrak pri náhodnom stretnutí. O prácu prišiel rovnako rýchlo, ako o priateľov. Do charity si chodil pre oblečenie a misku polievky. Spočiatku to veľmi bolelo, no potom si zvykol. Smútok a beznádej v očiach mu však ostali. Boli to tie najsmutnejšie oči na svete.
Aj dnes, sedel pred kostolom a čakal, či mu niekto nehodí do čapice nejaké drobné. Možno si niečo našetrí a podarí sa mu nájsť poriadnu robotu, sníval. A potom to prišlo. Z veľkej budovy vyniesli štyria mocní chlapi klavír a položili ho k sťahovaciemu autu. Odfúkli a vrátili sa späť do budovy. Nevydržal. Prišiel ku klavíru. Prstami ho pohladil a po chvíľke začal hrať. Stuhnuté prsty sa najprv párkrát netrafili, ale to nič, o chvíľku sa malým námestím šírila nádherná hudba. Ľudia sa pristavovali, poniektorí mu hodili mince, dokonca sa našli aj takí, čo mu dali bankovku. A on hral a hral. Sťahovačom sa pauza pozdávala.
Keď v tom ktosi z davu zakričal: „Vari to nie je to ten bezdomovec, čo žobre pri kostole? Načo sa to tu hrá.“
„Je to on, je to on, že sa nehanbí, skoro sme mu naleteli,“ pridali sa mnohí a odišli. Viac však bolo tých, ktorí neodišli a ďalej počúvali. Do srdca im prenikali nádherné tóny a nechali sa nimi tvarovať. Bezdomovec to nevnímal. Hral, ako keby to bolo naposledy v jeho živote. Jeho oči už neboli najsmutnejšie oči na svete.
© Júlia Hubeňáková, 9. 8. 2015 19. nedeľa v Cezročnom období
Židia šomrali na Ježiša, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: ‚Zostúpil som z neba!?‘“
Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: ‚Všetkých bude učiť sám Boh.‘ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.
Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.
Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Jn 6, 41-51
