Mojžiš povedal ľudu: „A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím, a zachovávajte ich, aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh vašich otcov, do vlastníctva. Nepridáte nič k slovu, ktoré vám hovorím, ani z neho neuberiete. Zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, ktoré vám ja dávam. Strážte ich a uskutočňujte! Lebo len tak budete múdri a rozumní v očiach národov. Budú počuť o všetkých týchto prikázaniach a povedia: ‚Skutočne múdry a rozumný je tento veľký národ.‘ Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?! A kde je národ taký slávny, ktorý by mal také spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako sú všetky tieto zákony, ktoré vám ja dnes predkladám?!“
(Dt 4,1-2.6-8)
Izrael vchádza do zasľúbenej krajiny. Na jej hraniciach sa Mojžiš prihovára ľudu, aby mu pripomenul Božie nariadenia a zákony. Na začiatku nášho čítania je vysvetlené, prečo im ich pripomína. Dôvod je aby žili a vošli do prisľúbenej zeme (Dt 4,1). Hebrejský text pridáva k žitiu a vojdeniu ešte tretiu skutočnosť „aby ste vlastnili krajinu“ (porov. Dt 8,1). Žiť, vojsť, vlastniť. Izrael, ako celok aj ako jednotlivci, bude žiť, vojde do krajiny a bude ju vlastniť vtedy, keď splní podmienku počúvania a plnenia Božích príkazov. Ani jedna z týchto troch skutočností nie je absolútna (porov. Dt 4,25-31).
Dnes mnohí považujú Božie prikázania za obmedzujúce. Božie slovo tejto nedele tvrdí opak. Počúvanie a dodržiavanie Božích príkazov dáva Izraelskému ľudu existenciu a vytvára mu vlasť, domov, životný priestor. Kedy Izrael prestáva existovať ako národ a prichádza o darovanú krajinu? Keď nepočúva a nedodržiava Božie prikázania (2Kr 17,7-23; 2Krn 36,14-21). V podobnom duchu je formulované napr. prikázanie Desatora o úcte k otcovi a matke: „Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“ (Dt 5,16)
Poslušnosť Božiemu slovu je najkrajším darom Bohu (a prejavovaná úcta najviac teší rodičov). Múdry človek si nerobí, čo sa mu zachce. Múdry človek vidí dôsledky. Rozlišuje, čo mu škodí a čo prospieva, čo ho poškvrňuje a čo posväcuje.
© Jozef Kohut, 26.8.2015
