19 Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. 20 Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. 21 Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23 A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. 24 I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!« 25 No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. 26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.« 27 Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. 28 Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.« 29 Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.« 30 Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« 31 Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«
Istý bohatý človek. (v. 19). V dejinách spásy bolo mnoho bohatých. Jedným z nich je aj Jakub. Bol to boháč ako ten z podobenstva. Jeho meno znamená „držiaci za pätu“, teda ten, čo stiahne, brzdí toho, čo je pred ním. Voľne by sme mohli parafrázovať „ten, čo dobehne“ druhého: okradne, oklame, znevýhodní, využije…
Rovnako ako boháč z podobenstva, aj on si všímal iba svoje vlastné postavenie. Kniha Genezis rozpráva jeho príbeh (Gn 25 – 36), plný klamstva a „šikovnosti“. Okradne brata Ezaua o právo prvorodenstva (využije bratovu jednoduchosť či povrchnosť (???) a za misu šošovice sa stáva dedičom) a to znamená 2/3 z otcovho majetku. Rovnako dobehne brata pri požehnaní (oblečie si bratove šaty, na ruky si natiahne koziu srsť). So svojím svokrom Labanom rovnako „zatočí“… slovom boháč, ktorý si veľmi nevšíma iných.
Až stretnutie s Bohom mu otvorí oči: všetko, čo mám, je darom. Sen v Beteli, kde počuje Ja som s tebou, zmení jeho postoje (Gn 28). A vtedy Bohu sľúbi, že zo všetkého, čo mu Boh dá, odovzdá desiatok (Gn 28,22). Dať desiatok z vlastného presvedčenia je prejavom dôvery v Boha. Počítam s ním v každodennom živote. Je to niečo iné ako darovať kvôli odpísaniu z daní alebo kvôli imidžu – ukázať sa, či sa pochváliť. Nie je to ani vynútený dar. Je to prejav vzťahu.
Boh tak miloval svet, že daroval vlastného Syna, pripomína apoštol Ján (Jn 3,16). Darovanie, podelenie sa, myslieť na iných je súčasťou Božieho srdca. Ak človek dokáže myslieť na iných a aj niečo konkrétne pre nich urobiť, až vtedy sa začína podobať na Boha. Darovanie – aj desiatku – je odpoveďou na Božie konanie, ktorý prvý daroval.
A presne toto chýba boháčovi z podobenstva. Žid Ježiš hovorí židovským poslucháčom podobenstvo o dvoch židoch: boháč a chudobný Lazár. Predpokladá sa, že boháč bol žid, len nerozmýšľal ako biblický žid. Všetko sa točilo okolo neho. Jakub je príkladom boháča, ktorý sa dokázal kriticky pozrieť na seba. Ježiš hovorí toto podobenstvo, aby vyprovokoval podobnú kritickú sebareflexiu. Viac sa urobiť nedá. Človek je totiž tvor slobodný…
© Róbert Jáger, 2015
