Príď tvoje kráľovstvo
Podľa slova nášho Pána a Spasiteľa „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: Aha, tu je! alebo: Aha, tamto je! Ale Božie kráľovstvo je medzi“ nami, „lebo slovo je celkom blízko, je v“ našich „ústach a v“ našom „srdci“. Preto ten, kto prosí, aby prišlo Božie kráľovstvo, celkom iste sa správne modlí za to Božie kráľovstvo, ktoré má v sebe, aby vzišlo, prinášalo ovocie a dozrelo. Lebo v každom zo svätých kraľuje Boh a každý svätec poslúcha duchovné zákony Boha, ktorý v ňom býva ako v usporiadanom meste. Otec je v ňom prítomný a Kristus v takej dokonalej duši kraľuje spolu s Otcom podľa toho: „Prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“
A keď budeme vytrvalo pokračovať, Božie kráľovstvo, ktoré je v nás, dosiahne svoj vrchol, keď sa splní to, čo hovorí Apoštol, že si Kristus podrobí všetkých nepriateľov a odovzdá „kráľovstvo Bohu a Otcovi, aby bol Boh všetko vo všetkom“. Preto sa stále modlime s takým zápalom ducha, ktorý sa prostredníctvom Slova stane božským, a hovorme nášmu Otcovi, ktorý je na nebesiach: „Posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.“
O Božom kráľovstve treba vedieť aj to, že ako nemá „spravodlivosť účasť na neprávosti“, ako nemá „svetlo“ nič „spoločné s tmou“ a ako niet „zhody medzi Kristom a Beliálom“, tak je Božie kráľovstvo nezlučiteľné s kráľovstvom hriechu.
Teda ak chceme, aby v nás kraľoval Boh, nech nijakým spôsobom „nevládne hriech v našom smrteľnom tele“, ale umŕtvujme „svoje pozemské údy“ a prinášajme ovocie Ducha, aby sa v nás ako v duchovnom raji prechádzal Boh a on jediný v nás kraľoval so svojím Pomazaným a ten aby v nás zasadol po pravici jeho duchovnej moci, ktorú túžime prijať. A nech tam sedí, kým sa všetci jeho nepriatelia, ktorí sú v nás, nestanú „podnožkou jeho nôh“ a kým nebude v nás zrušené každé kniežatstvo, mocnosť a sila.
Lebo toto sa môže uskutočniť v každom z nás, až kým nebude „ako posledný nepriateľ“ zničená „smrť“, aby Kristus mohol aj v nás povedať: „Smrť, kde je tvoj osteň? Peklo, kdeže je tvoje víťazstvo?“ Nech si teda už teraz naše „porušiteľné“ oblečie svätosť a „neporušiteľnosť a smrteľné“ nech si po zničení smrti oblečie Otcovu „nesmrteľnosť“, aby v nás kraľoval Boh a my sme už teraz požívali dobrá znovuzrodenia a zmŕtvychvstania.
Z knižky kňaza Origena O modlitbe
(Cap. 25: PG 11, 495-499)
Naše pozemské údy:
16 Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. 17 Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. 18 Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. 19A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, 20 modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, 21 závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo
(Gal 5, 16-21)
Ovocie ducha:
22 Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. 24 Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. 25 Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. (Gal 5,22-25)
prezentačné foto: https://blogatheologica.wordpress.com/2012/10/06/like-crown-jewels/
