Rodičia sa pohádali rovno počas štedrej večere. Ani nedojedli. Pri stromčeku stáli ockove zbalené kufre a cestovná taška. Ešte v lete ich sprevádzali na dovolenke, teraz ich rozdeľujú. Mysleli si, že už spí:
„Si obyčajný zbabelec!“ kričala mama.
„A ty! Ľutujem, že som ťa stretol!“ kričal ocko.
„Nemysli si, auto ani Števka Ti nedám,“ zastrájala sa mama.
„To si vyhoď z hlavy, auto a Števka dostaneš iba cez moju mŕtvolu,“ sipel ocko nepríčetne.
Nemohol to počúvať. Bol pre nich menej ako auto. To bolo na prvom mieste. Poobliekal sa a išiel von. Netušil kam, ale doma nemohol ostať. Po uliciach sa prechádzali skupinky veselých ľudí. Boli Vianoce. Možno ak zbadajú, že nie som doma, tak ma začnú hľadať, takto rozmýšľal, keď mu nočný chlad vliezol za golier.
„Kam ideš, chlapče,“ pýtali sa ho bujarí chalani a ponúkli ho, aby sa napil priamo z fľaše.
Došiel až na železničnú stanicu. Sadol si na lavičku pred budovu a na chvíľku zdriemol. Ozaj iba na chvíľku, lebo zima bola čoraz tuhšia. Snívalo sa mu, že sa držia s ockom a mamkou za ruky a oni ho vyhadzujú do výšky. Striasol sa. Si obyčajný zbabelec… Ľutujem, že som ťa stretol, Auto ani Števka ti nedám… dookola mu znelo v hlave. Spoza oblakov vyšiel mesiac. Koľajnice svietili v tme.
K stanici sa blížili nejakí ľudia.
„Števko, čo si nám to urobil?“ povedali takmer jednohlasne a dlho, veľmi dlho sa všetci objímali.
© Júlia Hubeňáková, 27. 12. 2015 Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“
On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.
A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.
A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí. Lk 2, 41-52