Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. U Prorokov je napísané: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!’” Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Svätým Duchom.” (Mk 1,1-8)
Pripravte cestu! Pripravovať cestu možno rôznymi spôsobmi. V časom babylonského zajatia boli židia svedkami ozdobovania ciest, ulíc a domov pred procesiami s babylonskými božstvami, ktoré prichádzali k svojim poddaným. Alebo pred uvítaním víťazného vojska. Čím slávnostnejšia, honosnejšia výzdoba o to silnejší bol obraz božstva. A všetci boli nútení nielen prizerať sa, ale vzdať úctu a klaňať sa. Dnes sa cesty pripravujú inak: finančným rozpočtom, zabezpečovaním tímu, ktorý na to dohliadne; detailným plánovaním každého kroku… ako však možno pripraviť cestu Pánovi? Ježišovi? Rozpočtom či plánovaním krokov? Potrebujeme tím? Či presviedčať iných? Donucovaním? Príkazom? Nič z toho nezaberá…. Lebo pripraviť cestu Ježišovi nemožno nijak ináč, iba vlastným životom. Iba svedectvom vlastného života: čo Ježiš urobil v mojom živote a pre mňa.
Pamätám si postoj Ernesta, s ktorým som sa nedávno zoznámil na jednom stretnutí. Neváhal vstať a rozpovedať svoj príbeh: otca nepoznal, vychovávala ho babička a veľmi skoro ulica. Tá ho naučili drogám, tvrdosti a agresii…spoznal aj políciu… nepomáhalo dohováranie ani liečba, nepomohol ani trest či psychiater…ale život mu zmenila skupinka kresťanov, ktorá ním nepohrdla, ale prijala k sebe. Žil a pracoval spolu s nimi. Mal po ruke niekoho, kto ho vypočul, keď bolo ťažko. Mal po ruke niekoho, kto ho povzbudil, aby neprestával a kráčal ďalej. Dnes chodí po Slovensku, aby vydal svedectvo o Ježišovej moci. O zmene a novom živote, ktorý mu bol darovaný.
Bol človek, ktorého poslal Boh, aby vydal svedectvo o svetle…dnes si tým človek ty i ja. Ty i ja pripravujeme cestu Pánovi. Dokážeš povedať svojim deťom, manželke – manželovi, vnúčatám ba i známym, čo urobil s tebou Boh? Lebo takto najlepšie a najúčinejšie pripravíš cestu Ježišovi.
Róbert Jáger, 2016
