Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. (Lk 2,21-24)
K narodeniu dieťaťa prirodzene patrí „dávanie mena“. Zvyčajne rodičia pri tejto príležitosti vyslovujú svoje priania, predstavy, túžby a sny. Kiež by bolo také alebo onaké. Kiež by dosiahol v živote to, či ono.
Aj dnes počujeme o „dávaní mena“: obriezka nie je nič iné. Symbolických gestom sa stáva osoba súčasťou vyvoleného národa a dostáva meno. Avšak rozdiel medzi antickým a moderným človekom je v tom, že v antike svoje predstavy a túžby vkladali do samotného mena. A zároveň ho zverili Bohu. Veď Ježiš – Yešua – znamená „Boh zachraňuje“, „Boh spasí“. Mária s Jozefom pomenúvajú svoje sny – kiež by toto dieťa zachraňoval Boh, nech je jeho ochrancom. Lebo takto sa mu bude podstatne ľahšie žiť.
Meno však nedávajú len rodičia. Nazvali ho tak, ako to povedal anjel. Je to sám Boh, ktorý mu dáva meno. A Božia predstava je, že toto dieťa sa stane záchrancom aj pre iných.
Je nový rok. Pred nami stojí 365 dní, sťaby malé dieťa, ktoré musí rásť a dospieť. Zvyčajne to aj takto zobrazujeme: odchádzajúci rok je starec s bradou a strieda ho malé dieťa. Dajme meno tomuto roku! Vložme svoje túžby, predstavy, sny do mena a zverme ho Bohu, tak ako v antike.
Vybrať to správne meno. Neponáhľajme však s tým, že nech je „šťastný, úspešný….“ čo je ozajstné šťastie či úspech? K výberu mena musíme pristúpiť tak, že sa na chvíľku zastavíme a obzrieme. Musíme vychádzať zo starého roka. Možno najjednoduchšie práve z negatív. Čo bolo zle, čo sme pobabrali alebo premrhali…takto by sme nový rok nechceli.
Bol som príliš lenivý a zanedbával svoje povinnosti? Potom sa to všetko nakopilo, tlačil som ich pred sebou ako ťarchu a nakoniec všetko len rýchlo rýchlo…a bola to nedokončená, rýchla robota, čo za nič nestojí… a pritom tie zbytočné napätia. Takto nechcem nový rok.
Alebo som bol príliš zahľadený do seba a točil sa okolo vlastných problémov, túžob. Všetko vychádzalo zo mňa a ku mne smerovalo. Možno to prinieslo strety s ľuďmi v mojom okolí, hádky a konflikty. Možno je moja skúsenosť, že napriek tejto „do seba zahľadenej politiky“ problémy sa nevyriešili, nebolo mi ľahšie. Nový rok potom musí byť iný.
Je možno mojou skúsenosťou, že som zabúdal na Boha a jeho stále prítomnú pomocnú ruku. Možno som sa k nemu obrátil až vtedy, keď bolo najhoršie. Ak mám skúsenosť s modlitbou, ktorá ma oslobodila, povzniesla, sňala ťarchu, potom v novom roku by som nemal zabúdať na Boha a konzultovať s ním všetko. Vkladať do jeho rúk všetky radosti a starosti, nielen vtedy keď je zle.
Padol som častokrát a chcel som pre seba novú šancu? Dostalo sa mi jej, lebo ľudia v mojom okolí boli milosrdní, odpúšťajúci? Bol to nielen fajn pocit ale aj oslobodzujúca skúsenosť. V novom roku by som si mal osvojiť tento postoj….
Chcem teda mať rok, v ktorom bude pracovitosť, usilovnosť, nádej a odpustenie, vzťah postavený na ozajstnej láske, či život, v ktorom sa opieram o Boha? Hľadaj a pomenuj aký bol starý rok a vyber meno pre ten nový. A keď ho máš, vlož ho Bohu do rúk. Pozri sa, čo Boh hovorí na to meno. Veľmi jednoducho vyhľadaj v Biblii vo vecnom zozname to slovo. Napríklad láska, odpustenie, pracovitosť, šťastie…a započúvaj sa, čo Boh hovorí.
Chceš, aby bol rokom pokoja? Ježiš hovorí: poďte ku mne všetci obťažení a čo sa namáhate. Ja vám dám odpočinúť! Alebo láska: Pavol – láska je trpezlivá, nezávidí, nenadúva sa, neteší sa zlému… Nájdeš hneď, čo hľadáš…
Iste, poviete si. Lenže predsavzatia väčšinou končia krachom 1. januára večer, prípadne to vydrží do 3.-4. januára…aj napriek tomu, ak nechceme zostať na povrchu, musíme sa zastaviť a prehodnocovať.
Lewis Broilly ako malý chlapec chcel strašne veľa čítať a písať. Nevedel sa dočkať dňa, kedy sa to už naučí. Nešťastnou náhodou ako trojročný chlapec pri hre prišiel o oči. Úplne oslepol. Neskôr spomína, že to bol zlomový bod jeho života. Mohol sa rozhodnúť všetko vzdať a zostať v tme, alebo bojovať. Nevzdal to a vďaka jeho húževnatosti sa slabozrakí a slepci môžu čítať a písať. Je otcom písma pre slepých, broillovho písma.
A presne o to ide, aby sme ani my nevzdali snahu o naplnenie mena, ktoré dávame tomuto prichádzajúcemu roku. Problémy boli a budú; bolo by naivné si myslieť, že nie. Ale naša sila a nádej je práve v Bohu, ktorý je s nami. Ten, čo sa narodil a stal sa naším záchrancom je aj dnes s tebou, so mnou. Nebojme sa preto analyzovať, pomenovať a vložiť do Jeho rúk náš nový rok a nikdy to nevzdávajme.
©robert jager 2012
