V ozdobnom obale sa chúlilo polročné vysvedčenie. Bolo mu tam pritesno, najradšej by sa schovalo pod čiernu zem. S takýmito čiernymi myšlienkami kráčal pomaly Emil zo školy.
„Neskočíme na kofolu?“ buchla ho po chrbte spolužiačka. Emila to zaskočilo. Najmúdrejšie dievča v triede a asi aj najkrajšie, chce ísť s ním do cukrárne?
„Jasné, pozývam ťa,“ povedal prekvapený Emil. Márne šmátral po vreckách, našiel tam iba pár drobných centov. To na dve kofoly určite nebude stačiť.
„Prosím si jednu kofolu,“ objednal pri pulte a šli si sadnúť.
„Ty si nedáš?“ spýtala sa spolužiačka.
„Mám peniaze iba na jednu,“ začervenal sa Emil.
Spolužiačka to otočila ešte raz k pultu.
„Vieš,“ povedala pomedzi sŕkanie cez slamku: „iný by povedal, že nemá chuť, alebo že nie je smädný. Ty si iný, vždy povieš pravdu.“
„Vždy nie,“ opäť sa začervenal Emil.
„V triede si na posmech s tou úprimnosťou…, neveria ti…, si veľmi obyčajný…, no mne sa to páči,“ vyniesla ho do oblakov.
„Ďakujem. U nás v rodine sa hovorí pravda. Ocko vraví, že nemáme klásť dôraz na to, že kto hovorí, ale čo hovorí. A ja mu verím,“ dokončil Emil.
„Múdre. Škoda, že to neplatí všeobecne. Ale vieš čo? Aj tak mám pocit, že pijem kofolu s budúcim prezidentom,“ vynieslo ho do neba.
„To určite. S dvomi trojkami na vysvedčení,“ dopadol na zem Emil.
Kofola vyprskla na všetky svetové strany.
© Júlia Hubeňáková, 31. 1. 2016 4. nedeľa v Cezročnom období
Ježiš v nazaretskej synagóge začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“
On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“
A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“
Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel. Lk 4, 21-30
