Dnes si spomíname na Adamovo vylúčenie z rozkošného raja. Ustanovili tak svätí a božskí Otcovia pred začiatkom Svätej a veľkej štyridsiatnice. Tým chceli akoby poukázať, ako je veľmi užitočný pre ľudskú prirodzenosť liek pôstu a zároveň aké odporné je obžerstvo a neposlušnosť. Svätí Otcovia, ktorí si zaumienili postupne nás poučovať o nespočetných udalostiach, ktoré sa udiali vo svete, dávajú nám do pozornosti prvostvoreného Adama i to, akú veľkú škodu utrpel zato, že sa ani trochu nepostil, čím priviedol skazu i na náš ľudský rod. Poučujú nás, že prvý Boží príkaz daný ľuďom bol príkaz postiť sa a bol dobrý, lenže Adam ho nezachoval. Poslúchol svoje brucho, ba skôr klamlivého hada prostredníctvom Evy, no nielenže sa bohom nestal, ale uvalil smrť a skazu dokonca na celé ľudské pokolenie.
Kvôli Adamovmu priestupku čo do pokrmu sa Pán postil štyridsať dní a bol poslušný. Preto aj bola ustanovená svätými apoštolmi Svätá štyridsiatnica, aby sme zachovávajúc pôst, nadobudli neporušiteľnosť, ktorú Adam stratil tým, že pôst nezachoval. Ináč, ako sme už spomenuli, úmysel svätých Otcov bol v krátkosti zhrnúť Božie diela od počiatku do konca. A pretože príčinou všetkých Božích skutkov bol Adamov pád kvôli pokrmu, predkladajú nám dnes spomienku na túto udalosť, aby sme sa nadovšetko chránili nezdržanlivosti.
Božia ruka stvorila Adama na šiesty deň; dýchnutím prijal Boží obraz a zároveň zákaz (jesť zo stromu poznania). Tak zotrval v raji až do šiestej hodiny. Potom zákaz porušil, za čo bol z raja vyhnaný. Žid Filón (Alexandrijský) hovorí, že Adam prežil v raji sto rokov. Iní zasa hovoria, že to bolo sedem dní alebo sedem rokov, kvôli symbolike čísla sedem. To, že sa o šiestej hodine načiahol za ovocím, ukázal i nový Adam – Kristus, keď o šiestej hodine a v šiesty deň rozprestrel ruky na kríži, aby tak uzdravil Adamov pád a skazu. Adam bol stvorený uprostred porušiteľnosti a neporušiteľnosti, aby získal to, k čomu sa dobrovoľne prikloní.
Boh mohol stvoriť Adama aj tak, žeby bol neschopný hrešiť; neurobil to však preto, aby mal schopnosť slobodne sa rozhodovať. Preto mu dovolil dotýkať sa stromov okrem jediného, akoby tým chcel povedať, že na základe všetkých stvorení možno poznávať Božiu moc, avšak skúmať Božiu prirodzenosť neslobodno. V tomto duchu filozoficky uvažuje aj Gregor Teológ, podľa ktorého stromy predstavujú myšlienky o Bohu, kríky zasa poznanie Boha. Preto hovorí, že Boh dovolil Adamovi starostlivo skúmať všetky živly a ich vlastnosti, poznávať ich rozumom a tak oslavovať Boha. Práve v tom totiž spočíva pravá rozkoš a útecha, a tiež v poznaní vlastnej prirodzenosti. Ale v žiadnom prípade mu nedovolil, aby skúmal Božiu prirodzenosť, kto je Boh, na akom mieste prebýva a akým spôsobom priviedol z ničoho všetko k bytiu. Lenže náš praotec Adam upustil od iných vecí a radšej skúmal Boha v snahe jasne poznať jeho prirodzenosť, hoci sám bol nedokonalý, veľmi jednoduchý a ešte len dieťa. Upadol do tak veľkých vecí a satan mu prostredníctvom Evy vložil túžbu byť ako Boh.
Veľký a svätý Ján Zlatoústy hovorí, že spomínaný strom v raji mal dvojakú moc; hovorí tiež, že raj bol na zemi a bol rozumový i zmyslový. Takým bol aj Adam. Stál v strede medzi porušiteľnosťou a neporušiteľnosťou. Tak sa Zlatoústy pridržiava Písma v jeho celistvosti a zároveň nedrží sa strohej litery. Niektorí vravia, že onen strom neposlušnosti bol figovník, takže hneď, keď naši prarodičia spoznali svoju nahotu, zakryli sa jeho lístím. Preto aj Kristus preklial figovník, nakoľko ten bol príčinou tak veľkého priestupku. Tento strom má totiž aj istú podobnosť s hriechom: ponúka sladké ovocie, má ostré a pichľavé listy a napokon lepkavú miazgu. Sú aj takí, ktorí tento strom interpretujú ako rozhovor Adama s Evou a ich vzájomné poznanie sa, no tento názor je nesprávny.
Keď teda Adam porušil Pánov príkaz a zaodel sa smrteľným telom, stiahol na seba kliatbu, bol vyhnaný z raja a bránu do raja strážil plamenný meč. Adam sa posadil oproti raju a nariekal nad tým, koľko dobier stratil a bol obnažený len preto, že sa nedokázal trochu postiť a tak musel okúsiť všetky druhy bied, ktoré z toho vyplývajú. Až sa napokon ten, čo nás stvoril, zmilovalnad našou prirodzenosťou, ktorá hynula kvôli satanovi. Preto sa Ježiš narodil z čistej Panny a keď prežil na zemi nádherný život a ukázal nám cestu opačnými prostriedkami, totiž pôstom a pokorou, zvíťazil nad tým, ktorý nás zviedol a oklamal, a tak nám vrátil prvotnú dôstojnosť.
Všetky tieto veci nám chceli bohonosní Otcovi ukázať a tak nám ich predkladajú počas celého obdobia Triódy. Najprv sú to udalosti zo Starého zákona, ako stvorenie všetkého vrátane človeka a potom vyhnanie Adama z čarokrásneho raja, čo si pripomíname dnes. Potom nám ponúkajú niekoľko udalostí z Mojžišových, prorockých, no najmä z Dávidových kníh a tiež aj niečo z obdobia Milosti. Tak idúc po poriadku predkladajú nám udalosti z Nového zákona, z ktorých na prvom mieste je Zvestovanie (Bohorodičke), ktoré neopísateľným Božím riadením vždycky pripadá a slávi sa v období Veľkej štyridsiatnice. Potom sa čítajú evanjeliá o Lazárovi, o deťoch s ratolesťami, keď Kristus vstupoval do Jeruzalema a počas Svätého a veľkého týždňa sa pokorne a precítene spievajú evanjeliá o svätom a spasiteľnom Kristovom utrpení. Napokon sa až do sviatku Zostúpenia Svätého Ducha čítajú udalosti o vzkriesení a o iných tajomstvách opísané v Skutkoch Apoštolov, o tom, ako sa začalo ohlasovanie a ako zhromaždilo všetkých svätých. Skutky Apoštolov totiž zázrakmi posilňujú a upevňujú pravdu o vzkriesení.
Pretože sme kvôli tomu, že sa Adam ani trochu nepostil, okúsili veľa zla a bied, spomienka na túto udalosť sa nám predkladá hneď na začiatku Svätej štyridsiatnice, aby sme pamätali, aké veľké zlo vzišlo z nepostenia sa. Preto máme usilovne, starostlivo a s láskou pôst prijať a zachovávať ho, aby sme to, čo Adam stratil, totiž zbožštenie, pôstom opäť dosiahli. Postime sa horlivo, so slzami a skrúšenosťou až kým nás Boh nenavštívi, lebo bez toho je ťažko získať, čo sme stratili.
Treba tiež vedieť, že Svätá a veľká štyridsiatnica tvorí jednu desatinu celého roka. Ak totiž od siedmych týždňov odrátame soboty a nedele, dostaneme číslo tridsaťpäť. K tomu treba prirátať Veľkú sobotu a polovicu paschálnej noci, čím dostaneme tridsaťšesť a pol dňa, čo je desatina z tristošesťdesiatpäť dní v roku. Pretože sa pre lenivosť nechceme zavše postiť a zbaviť zla, Apoštoli a svätí Otcovia nám odovzdali túto Štyridsiatnicu sťaby nejaké leto či žatvu pre naše duše, aby sme pôstom ponížení a pokorení vyhladili a odstránili všetko zlo, ktoré sme spáchali v priebehu roka. Preto nám treba zachovávať pôst veľmi usilovne. No nielen túto Štyridsiatnicu, ale aj tri ďalšie pôsty, totiž pôst Svätých Apoštolov, Presvätej Bohorodičky a pôst pred Kristovým narodením. Svätí Otcovia ustanovili a odovzdali nám pôsty, ktoré zodpovedajú štyrom ročným obdobiam. No najviac a mimoriadne si treba vážiť a zachovávať Veľkú štyridsiatnicu, kvôli Pánovmu utrpeniu i preto, že on sám sa postil štyridsať dní a bol oslávený. Štyridsať dní sa postil aj Mojžiš a potom dostal Zákon; podobne aj Eliáš a Daniel i mnoho iných pred Bohom osvedčených mužov. O tom, aký dobrý je pôst nás presviedča opačná vec, to jest Adamova nezdržanlivosť. Toto je dôvod, prečo si na tomto mieste svätí Otcovia zaumienili konať spomienku na vyhnanie Adama z raja.
Pre svoje nesmierne milosrdenstvo, Kriste, Bože náš, učiň nás hodnými rajskej slasti a zmiluj sa nad nami, lebo ty jediný si dobrý a miluješ nás. Tebe patrí sláva na veky vekov. Amen.
Pripravil: o. Marko Durlák, 2016
Ilustrácia: Adamov plač http://www.johnsanidopoulos.com/2013/03/st-silouan-athonite-adams-lament.html
