Aj v tomto čase sme ako národ potvrdili vo voľbách svojimi hlasmi to, čo v dnešnom evanjeliu urobili zákonníci a farizeji: obvinili. Od revolúcie sa iba vyhovárame na systém, na financie, na zlé zákony, na politikov, na prostredie, na ľudí… A čo robíme každý deň? Ako prispievame k rozvoju tejto krajiny? Zamýšľam sa nad tým, v čom sa líšime od zákonníkov a farizejov? Aj oni odsúdili. Bolo to veľmi jednoduché. Niečo, čo je tak viditeľné ako cudzoložstvo predsa musia verejne odsúdiť. Aj my tak odsudzujeme a čo z toho máme? Zvolili sme si také strany, aké si zaslúžime: tých, ktorí berú všetkým, lebo stále nemajú dosť; tých, ktorí už raz vládu rozbili bez zmysluplného významu; tých, ktorí radi kritizujú bez konštruktívnych riešení; tých, ktorí o sebe tvrdia, že nie sú politici a pritom sú politikmi; tých, ktorí obľubujú násilie… Mohli by sme pokračovať ďalej a ďalej. Viete, čo nám chýba? Chýbajú nám ako národu hodnoty. Hodnoty, ktoré máme zakotvené v ústave. Akosi sme na nich zabudli a zabudli sme aj na Svätoplukove prúty – jednotu. Či sme sa neprehrešili sami proti sebe tým, že nemáme hodnoty? Máme ešte pred sebou niekoľko dní pôstu. Využime tento čas na spytovanie si svedomia. Predsa národ tvoríme všetci, tak zákonníci, farizeji ako aj cudzoložnica. Budeme hľadať riešenia a odpúšťať si, alebo budeme sa odsudzovať a súdiť tak, ako nám to niektorí zvolení politici prezentujú v povolebných rozhovoroch? Chceme budovať či rúcať? Odpúšťať, či hrešiť ďalej?
© Jaroslava Kmecová, 06. 03. 2016
