Utrpenie – trápenie, s ktorým sa stretávame v bežnom živote, pri hľadaní práce, pri jej vykonávaní alebo pri iných činnostiach, ktoré robíme, je nemalé. Prináša so sebou množstvo otázok. Pri hľadaní odpovedí si musíme priznať, že „ľudský život sa odvíja v stálych krízach. Tie úspešne prekonávame, pokiaľ v nich objavíme nové príležitosti, nájdeme nové životné perspektívy a osvojíme si nové spôsoby správania, ktorými tak reagujeme na aktuálne výzvy. Ak sa tieto kroky dozrievania neuskutočnia, vyústi kríza do choroby, privoláme si telesnú či duševnú nemoc.“ (GRÜN, A. Důvěřuj sobě. Jak s odvahou překonávat krize.) V kríze by sme sa mali sústreďovať na hľadanie zmyslu toho, čo nás ako jednotlivcov či celú spoločnosť postihlo. Toto hľadanie zmyslu je niekedy dlhodobý proces. „Existujú tri základné možnosti ako nájsť zmysel, ako tvoriť hodnoty: po prvé, keď niečo robím, niečo tvorím; po druhé, keď niečo prežívam, keď milujem, teda niečo svetu dávam a niečo si z neho beriem; ale po tretie, keď sa všetko rozpadne, keď nejakú situáciu nemôžem zmeniť, potom je na mne aj toto nejako zmysluplne pojať tým, že utrpenie premením na silu.“ (FRANKL, V. E. – LAPIDE, P. Bůh a člověk hledajíci smysl.) Ježiš prežíval krízu pred svojím konečným rozhodnutím v prospech vôle Otca. Potil sa až krvou. Ale prijal krízu ako výzvu. A rozhodol sa zmysluplne pojať utrpenie, ktoré premenil na silu spásy a našej záchrany. Tento postup ponúka aj nám v našich krízach. Nepoddať sa, nelamentovať, ale zoceliť sa a konať. A nie je rozhodujúce, či ide o pracovnú, rodinnú alebo osobnú oblasť. Kríza ako výzva posúva. Kríza ako tragédia ničí.
© Jaroslava Kmecová, 18. 03. 2016
