„Pokoj vám!“ Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí trikrát. My tieto slová v dnešnej dobe si potrebujeme neustále opakovať. Pokoj je to, čo ľudia na Slovensku a v Európe potrebujeme. Ocitáme sa vo víre informácií: kríza ekonomiky, kríza bezpečia a ochrany obyvateľstva, migračná kríza a s ňou spojená aj otázka náboženstva. Mohli by sme pokračovať ďalej. Ale nie je to potrebné. Ak hľadáme východiská z dnešných problémov, ktoré označujú za problém zlú ekonomiku a dychtia po spravodlivosti, musím konštatovať, že to je dôsledok problému, nie problém samotný. Hľadanie odpovedí nie je také náročné, pokiaľ existuje otvorené srdce: hľadať a načúvať pravde. „Narozdiel do toho, čo hlásal neokrôchaný marxizmus, ktorý si vtedy získal aj množstvo katolíkov – nie všetky naše problémy súvisia s ekonomikou. Nevyrieši ich žiaden spoločenský boj, nepomôže žiadne štátne ministerstvo alebo fakulta sociológie, alebo päťročný plán. Jediný možný účinný prostriedok je kresťanská láska, z ktorej sa ideológovia vysmievajú ako z nereálnej. Práve v tých mesiacoch som sa začal učiť priamo na bojisku, že táto láska nemá plné ústa abstraktných pojmov ako ľud, trieda, ľudstvo, ale snaží sa zmierniť ťažkosti vyplývajúce zo života v osamelosti. Snaží sa pomôcť konkrétnym ľuďom, jednému po druhom, lebo každý si nesie na pleciach bremeno, ktoré sa líši od problémov tých ostatných. Slovami blahoslaveného Ozanama, ktorý bol vynikajúci sociológ, dobre poznal spoločenské problémy doby prvej industrializácie a domáhal sa opatrení na legislatívnej úrovni: ‚Spravodlivosť je potrebná, ale sama osebe nestačí. Musí ju sprevádzať láska.‘ To je ďalší príklad,“ hovorí v rozhovore Vittorio Messori. (Messori, V. – Prečo verím. Život ako dôkaz viery.) Slová, ktorá mám dnes Ježiš hovorí, sú plné lásky, lebo hovoria o tom, že odpúšťa človekovi zradu a daruje mu odpustenie. Ako sa rozhodneme odpovedať na túto výzvu obsahujúcu jeho osobný príklad?
© Jaroslava Kmecová, 28. 03. 2016