Koľkokrát sa v našom živote správame ako Marta. Myslíme iba na prácu a pracovné povinnosti a popritom nám unikajú veci duchovné a vzťahy s našimi blízkymi. Je nepochybne dôležité si uctiť aj hostí a pripraviť im občerstvenie. Ale tiež nezabúdajme im venovať čas. Čas je najvzácnejšou časťou života, v ktorom dokážeme sa jeden druhému darovať. Toto darovanie nemá korene v sebeckom preferovaní svojich vlastných záujmov. Je to o osobnom darovaní seba samého. Ak si myslíme, že dobehneme stratený čas, ktorý sme nevenovali budovaniu vzťahov, osobnému stíšeniu, duchovnému životu, tak sa mýlime. To, čo nám ostane, bude prázdnota srdca. Budeme obviňovať všetkých okolo seba, ale pravda je taká, že prílišná pracovná zaťaženosť a neochota mať otvorené srdce pre iných nám zatienilo zdravý úsudok. Skúsme svoje prílišné pracovné tempo nastaviť tak, aby sme neukracovali ani Boha, ani seba a ľudí, na ktorých nám záleží, o svoju vlastnú prítomnosť.
© Jaroslava Kmecová, 17. 07. 2016
