Prosba v modlitbe: „chlieb náš každodenný daj nám každý deň“, nie je iba prázdnou frázou. Je to zvolanie človeka smerujúce k Bohu, aby Boh dal milosť každodennej práce. Dnes dennodenne musia zamestnávatelia zápasiť s novým fenoménom: ľudia nechcú pracovať. Nie je tu veľa ľudí, ktorí sú ochotní ísť do práce a svoju prácu aj kvalitne vykonávať. Bola som svedkom rozhovoru, kedy zamestnávateľ volal do práce potenciálneho zamestnanca. Keď sa potenciálny človek ozval po 3 dňoch a zamestnávateľ mu oznámil, že miesto je už obsadené, tak reakcia tohto človeka bola: „To je vynikajúce!“ Ako ďaleko sme už došli, keď nepotrebujeme pracovať. Ako sa potom každý deň modlíme: „chlieb náš každodenný daj nám každý deň,“ keď naša prosba je iba prázdna fráza. Ako na naše prázdne frázy reaguje Boh? Skúsme sa zamyslieť nad našou modlitbou, v ktorej Boha prosíme o veľa vecí. Ktoré z týchto všetkých prosieb myslíme vážne? Máme naozaj čisté úmysly? Máme záujem žiť zodpovedný život, alebo ho chceme iba prežiť bez skoro akejkoľvek zodpovednosti za seba a svoje rodiny?
© Jaroslava Kmecová, 21. 07. 2016
