Pán dal otcovi vážnosť, ktorá je vysoko nad deťmi, a upevnil právo matky nad synmi. Kto si váži otca, očisťuje sa z hriechov; bude sa ich zdržiavať a bude vyslyšaná jeho každodenná modlitba. A zbiera poklady ten, kto má v úcte matku. Kto si váži otca, bude sa radovať zo svojich detí a budú vyslyšané jeho modlitby. Kto si váži otca, bude dlho žiť, a kto poslúcha otca, potešuje matku.
Syn môj, buď oporou svojmu otcovi v starobe a nezarmucuj ho, kým je nažive. Ak slabne na mysli, buď trpezlivý a nepohŕdaj ním, kým ty si pri plnej sile. Nezabudne sa ti, že si mal súcit s otcom, odráta sa ti z hriechov, ktoré si napáchal a zveľadí sa ti v spravodlivosti.
(Sir 3,3-7; 14-17a)
Kniha Sirachovcova je deuterokanonický starozákonný spis. Zaradzujeme ju medzi múdroslovnú literatúru. Cieľom knihy bolo čeliť nebezpečenstvu helenizácie a chrániť náboženské a kultúrne dedičstvo judaizmu (porov. Heriban: Úvod do knihy Sirachovcovej). V prvotnom kresťanstve dostala názov Ekleziastikus, t.j. cirkevná kniha, pretože sa tešila v Cirkvi veľkej obľube.
Na Sviatok sv. Rodiny čítame z tretej kapitoly Sirachovca, kde sa uvádzajú povinnosti voči rodičom. Vo verši, ktorý predchádza nášmu úryvku sú ako adresáti týchto slov uvedení synovia. Autor sa prihovára dospelým synom, nie malým deťom. Ako vo vtedajšej dobe, tak aj dnes je aktuálne pripomenúť nie len povinnosti rodičov voči nedospelým deťom, ale aj záväzky dospelých detí voči rodičom. Je to vlastne rozvinutie štvrtého prikázania Desatora (Ex 20,12 – Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!), ale obohatené o ďalšie aspekty.
V texte sa spomína otec častejšie ako matka. Nie je to preto, žeby matke prináležala menšia úcta. Vzťah synov k otcovi však v sebe zvykne ukrývať väčšie nebezpečenstvo konfliktov. Vážnosť otca je vysoko nad deťmi. Ale aj matke, hoci (či skôr pretože) je žena, prináleží úcta. Tento postoj vyžaduje sám Boh. Úcta k otcovi je taká dôležitá, že prináša odpustenie hriechov a zaručuje vypočutie každodennej modlitby. Úcta k matke je prirovnaná k zbieraniu pokladov. Ďalším účinkom je radosť z vlastných detí (deti predstavovali budúcnosť, pokračovanie života a v neposlednom rade zabezpečenie v starobe) a znovu sa opakuje vyslyšanie modlitieb. Prísľub dlhého života je s úctou k rodičom spojený už v Desatore (Ex 20, Dt 5). V tejto knihe je prejavom veľkého požehnania, najmä keď vezmeme do úvahy, že koncept posmrtného života ako ho poznáme v novozákonnom kontexte vtedy neexistoval.
Druhá časť čítania v lekcionári upriamuje náš pohľad výslovne na starobu rodičov. Už sa neoslovujú synovia, ktorí sú poučovaní, ale syn (v jednotnom čísle), ktorému sa prikazuje konkrétne konanie: buď oporou – nezarmucuj, buď trpezlivý – nepohŕdaj. Tieto štyri výrazy predstavujú akési stručné spytovanie svedomia.
V našej dobe a súčasnej sociálnej situácii je posolstvo Sirachovca ešte aktuálnejšie. Materiálne zabezpečenie slabnúcich rodičov deťmi, ktoré sú pri sile, by malo byť základom. Ale úcta ide ešte ďalej, presahuje materiálny rozmer, pretože človek má aj dušu. Vianoce – sviatky rodiny nás pozývajú obnoviť naše rodinné vzťahy a Božie dieťa narodené v chudobe obracia náš zrak na tých našich blízkych, ktorí sú odkázaní na našu pomoc a patrí im naša úcta.
© Jozef Kohut, 27.12.2012
Nedeľa Svätej rodiny – komentár k prvému čítaniu
