11 A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok. 13 O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. 15 Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. 16 I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. 17 Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. 19 Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.« 20 I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21 Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.« 22 Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať. 25 Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. 27 Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.« 28 On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. 29 Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30 No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.« 31 On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. 32 Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«“ (Lk 15,11-32)
Dnešné evanjelium má niekoľko zaujímavých detailov. Pozrime sa na dva z nich. Po rozdelení majetku mladší syn berie všetko a odíde do ďalekého kraja (v. 13). Grécke pánta je bez ďalšej špecifikácie a bez člena. Zahŕňa tak všetko, čo dostal ako dedičný podiel a všetko ostatné, čo dovtedy mal. Slovom vyčistil dom, zbalil kufre a odišiel. Odišiel ďaleko. Ani tento ďaleký kraj nie je špecifikovaný. Znamená do neznáma. Do neznámeho kraja pre otca a celú rodinu. Nepovedal kam ide. Týmto postojom spálil za sebou mosty. Odišiel s úmyslom už sa nikdy nevrátiť. Pretrhol všetky rodinné zväzky a v podstate pre rodinu „zomrel“. V neznámom kraji potom začal žiť po svojom. Bol to pohanský kraj (keď je zle, pasie ošípané, v. 15-16), v ktorom sa stratila jeho identita.
Druhý detail je otcov postoj. Keď zďaleka uvidel svojho syna utekal mu v ústrety a hodil sa mu okolo krku!!!! Otec na syna nezabudol, hoci syn nielen chcel, ale kým sa mu darilo aj zabudol na otca. Otec mu nevyčíta jeho postoje. Ešte skôr než niečo povie, ešte pred vyznaním hriechu, mu dáva bozk, objíma ho a privádza do domu. Medzi riadkami sa predpokladá, že stretnutie sa odohralo mimo dom. A otec ho sprevádza do domu.
Otcov postoj je vyjadrený slovesom (gr. esplanchnisthe), ktoré doslovne znamená pohlo sa jeho vnútro. Je to stav, v ktorom človek prežíva bolesť toho druhého a preto sa k nemu skláňa, aby pomohol. Románske jazyky to vyjadrujú veľmi presne cez latinské compatire: trpieť spolu, mať účasť na utrpení (tal. compassione, angl./fr. compassion ) a z toho potom ľútosť. Syn si ničím nezaslúžil zľutovanie. Je to jednoducho otcov postoj. Otcovo srdce je takéto. Je evidentné, že v podobenstve ide o Boha a Boží postoj voči hriešnikom. Voči tým, čo dobrovoľne sa odvracajú od Boha, od jeho cesty. Ježiš hovorí toto podobenstvo, lebo farizeji a zákonníci – tí horlivci za Boha – majú iní pohľad a kritizujú Ježiša za to, že sa stretáva s hriešnikmi a mýtnikmi (Lk 115,1-2), ba dokonca si s nimi sadá aj za stôl.
Tento postoj Boh predznamenal dávno v prorockých spisoch. Najvýraznejšie je to u Ozeáša. Boh mu prikáže, aby sa oženil s prostitútkou Gomer a mal s ňou deti. Jeho manželstvo je symbolom manželstva Boha s Izraelom (Oz 1,2-3). Potom, čo sa Gomer znovu vracia k prostitúcii, Boh prikazuje prorokovi, aby si ju vzal naspäť a znova ju miloval:
1 Pán mi riekol: „Choď znova k žene, čo miluje milenca a cudzoloží! Miluj ju ako Pán miluje synov Izraela, hoci sa oni obracajú k iným bohom a majú radi hroznové koláče.“(Oz 3,1).
Ako prorok miluje prostitúku, berie ju späť a neodhadzuje ju od seba, tak aj Boh miluje nevernicu, prostitútku Izrael a volá národ k sebe:
4 Čo si s tebou počať, Efraim? Čo si s tebou počať, Júda? Vaša láska je ako ranný oblak a ako rosa, ktorá pominie za rána. 5 Preto som ich okresával skrze prorokov, zabíjal slovami svojich úst, aby tvoja spravodlivosť vyšla ako svetlo. 6 Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu a poznanie Boha viac ako celopaly. 7 Oni však zrušili zmluvu ako Adam, tam mi zostali neverní.(Oz 6,4-7)
8 Ako ťa vydám Efraim, odovzdám ťa, Izrael? Ako ťa vydám sťa Adamu, urobím ťa podobným Seboimu? Srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie. 9 Nevylejem svoj rozpálený hnev, neznivočím zase Efraim, veď som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba. (Oz 11,8-9)
V Ježišovi sa odkrýva hĺbka Božieho milosrdenstva nielen voči národu ako celku, ale aj voči jednotlivcom, hriešnikov nevynímajúc. Toto bolo pre náboženské elity škandálom. A pritom aj oni boli pozvaní, aby sami na sebe zakúsili ten istý postoj Boha, ktorý je v prvom rade Otcom. Elity sa radšej Ježiša zbavili, než by mali meniť svoje presvedčenie a pohľady. Zachovali sa ako Izrael, o ktorom prorok Ozeáš hovorí:
1 Čujte slovo Pánovo, synovia Izraela, lebo Pán sa má súdiť s občanmi krajiny; veď niet vernosti, niet milosrdenstva, ani poznania Boha niet v krajine! 2 „Krivá prísaha, lož, vražda, krádež a cudzoložstvo vnikli a krv stíha krv. (Oz 4,1-2)
13 Jaj, beda im, veď sa vzdialili odo mňa, skaza im, veď sa vzbúrili proti mne! No ja som ich vykúpil, lenže oni o mne lži hovoria. 14 Nevolajú ku mne z hĺbky srdca, na svojich lôžkach len jajkajú: pre zbožie a mušt sú v úzkostiach a vzdorujú mi. 15 Ja som ich učil, posilňoval ich ramená: zločin zamýšľali proti mne, 16 odvrátili sa: »Jarmo preč!« Sú sťa nespoľahlivý luk! (Oz 7,13-16)
Tieto dva prvky podobenstva nás vedú k otázke: aký je Boh podľa mňa, v mojom ponímaní??? Zároveň však nás nútia dať odpoveď: aká bude moja reakcia na tento Boží postoj???
Róbert Jáger, 2017
