Dnešná nedeľa nám dáva do pozornosti tri významné dary, ktoré dostalo novonarodené dieťa Ježiš: zlato, kadidlo a myrhu. V dnešnom zamyslení sa najprv pozrieme na dávanie darov ľuďom a potom na dávanie darov Cirkvi. Symbolika týchto troch darov spočíva v tom, že zlato dali Ježiškovi preto, že v ňom videli kráľa; kadidlo preto, že v ňom videli Boha; myrhu preto, že v ňom videli Vykupiteľa. Zlato, kadilo a myrha boli vzácne dary. Pravdepodobne nie úplne najvzácnejšie, ale mudrci sa tešili, že sa s ním môžu stretnúť a obdarovať ho. Možno si povieme, že bohatý človek, keď obdarúva, môže doniesť veľké dary, pretože má všetko. Avšak na svete nežijú iba sami bohatí ľudia, ale ja chudobnejší a chudobní. Každý môže toho druhého obdarovať darom z vlastnej tvorby alebo kúpeným darom. Tu sú pre nás namieste otázky: Dávam vhodné dary? Snažím sa, aby vystihovali možno myšlienku, skrývali v sebe posolstvo, neboli gýčové? A zároveň môžeme sa na dary pozrieť aj z pohľadu obdarovaného: Prijímam dary s vďačnosťou? Vyberám si dary, ktorými ma majú obdarovať? Štedro pohostím darcov alebo od nich čakám iba dary? V našej spoločnosti sa vytráca význam a zmysel darovania a pohostenia. Netreba zabúdať na to, že dary majú v prvom rade byť darované zo srdca a potešiť obdarovaného, majú byť primerané našej finančnej situácii a majú mať aj formačný charakter. Obdarovaný by nemal zabúdať na nejaký prejav vďaky, či už v podobe pohostenia, vrelého prijatia, nejakej formy poďakovania… podľa toho, čo je v jeho možnostiach.
V druhej časti upriamme našu pozornosť na dary pre Cirkev. Mudrci svojimi darmi neobdarovali iba samotného novonarodeného Ježiška, ale dávajú nám príklad v dávaní darov pre Cirkev. Mnohí si položia otázku: Prečo? Ako dary súvisia s Cirkvou? Veď Cirkev je dosť bohatá! Áno, Cirkev je bohatá. Ale jej bohatstvo je výsledkom budovania a zveľaďovania darov, ktoré dostávala od veriacich počas viac ako dvetisíc rokov. A to je potrebné si uvedomiť. Prakticky každý dar, ktorý Cirkev dostala, zveľadila. Ako? Odpoveď na túto a podobné otázky poďme hľadať v histórii: Začnime históriou rehoľných spoločenstiev. Keď do rehole vstupovali muži a ženy, so sebou si priniesli aj veno: financie, pôdu, lesy a iné. Ako toto veno a dary od rôznych darcov zveľadili? „V pokroku západnej civilizácie hrali rozhodujúcu úlohu rehoľníci. Keď sa však pozrieme na začiatky katolíckeho rehoľného života, ťažko by sme z nej uhádli, aký významný bude mať dopad na okolitý svet. Avšak tento historický fakt pre nás bude menším prekvapením. … Kamkoľvek išli, tam rehoľníci prinášali pestovanie obilia, manufaktúrnu výrobu alebo výrobné metódy, ktoré ľudia predtým nepoznali. Tu zaviedli chov dobytka a koní, inde varili pivo, chovali včely alebo pestovali ovocie. Švédsky obchod s kukuricou vďačí za svoju existenciu rehoľníkom; v Parme to platí o výrobe syrov, v Írsku o love lososov – a na mnohých miestach o najušľachtilejších viniciach. Mnísi na jar regulovali vodu, aby ju mohli rozdeľovať v obdobiach sucha. Mnísi tiež ako prvý prispeli k zlepšovaniu dobytka, ktorému nechávali voľných priebeh.“ (Thomas E. Woods, Jr. – Jak katolická církev budovala západní civilizaci) Keď zasvätené osoby učili ľudí čítať, písať, počítať…, tak títo ľudia Cirkev podporovali prostredníctvom darov, peňazí a podobne. Pozrime sa na univerzity. „Univerzita je v európskych dejinách úplne nový fenomén. V antickom Grécku ani v Ríme nič takéhoto neexistovalo. Inštitúcia univerzity, ako ju poznáme dnes, so svojimi fakultami, študijnými odbormi, skúškami a hodnosťami, i rozlíšenie medzi pregraduálnym a postgraduálnym štúdiom k nám prichádza priamo zo stredovekého sveta.“ (Thomas E. Woods, Jr. – Jak katolická církev budovala západní civilizaci) „Cirkev rozvinula univerzitný systém, pretože bola jedinou inštitúciou v Európe, ktorá javila dôsledný záujem o uchovávanie a kultiváciu vedenia.“ (Lowrie J. Daly – The Medieval University) A tak by sme mohli pokračovať ďalej. „Všetky tieto oblasti: ekonomické myslenie, medzinárodné právo, prírodné vedy, univerzitný život, charita, náboženské predstavy, umenie i morálky sú samotnými základmi civilizácie a na Západe sa každá z nich zrodila v srdci katolíckej cirkvi. … Žiadny seriózny katolík netvrdí, že muži Cirkvi mali pravdu vo všetkých rozhodnutiach, ktoré urobili. I keď katolíci veria, že si Cirkev udrží svoju vieru v jej plnosť až do konca času, nezaručuje táto duchovná garancia, že každý čin pápežov a episkopátu je bezchybný. Naopak rozlišujú medzi sviatostnou Cirkvou ako inštitúciou vedenou Duchom Svätým a nutne hriešnou prirodzenosťou ľudí, k nim patria ak tí, ktorí slúžia Cirkvi.“ (Thomas E. Woods, Jr. – Jak katolická církev budovala západní civilizaci)
Z týchto dôvodov, ale aj rôznych ďalších dôvodov, sa nebojme podporovať Cirkev. Môžeme tak uskutočniť prostredníctvom peňazí, svojich schopností a zručností, angažovanosti,… alebo už len tým, že nebudeme na ňu útočiť nevhodnými spôsobmi. Práve naopak, zoberme si príklad z mudrcov, ktorí prinášajú malému dieťaťu Ježišovi dary. Nikdy nevieme, kedy práve nám Cirkev prostredníctvom svojich darov, tieto naše zveľadí a opätuje.
© Jaroslava Kmecová, 2.1.2013
Zjavenie Pána – pohľad ekonóma
