14 Hľa, blížia sa dni, – hovorí Pán –, keď splním prísľub spásy, ktorý som dal Izraelovmu a Júdovmu domu. 15 V tých dňoch a v tom čase vyklíči z Dávida spravodlivý výhonok, ktorý bude konať právo a spravodlivosť na zemi. 16 V tých dňoch Júda dosiahne spásu a Jeruzalem istotu a budú ho volať: Pán – naša spravodlivosť.
(Jer 33,14–16)
Advent sa v tomto roku začína starozákonným čítaním z Jeremiáša. Najprv je tu uistenie, že Boh splní sľub, ktorý dal.
Slovenčina pekne vyjadruje, že Božie slovo nezostane prázdne. Niekedy vidíme, ako vietor unáša prázdne igelitové tašky. Božie slovo takto neskončí, neodveje ho vietor času. Aj my stojíme pred úlohou naplniť svoje sľuby – krstné, kňazské, manželské, rehoľné, predvolebné, – aby ich neodfúklo preč. Slovo/sľub má mať svoju váhu. Na druhej strane, Ježiš varuje, aby naše srdcia neoťaželi zlom (Lk 21,34). Srdcia majme vždy ľahké, aby sa vznášali k nebu!
Hebrejčina vyjadruje splnenie resp. naplnenie prostredníctvom výrazu, ktorý poznáme veľmi dobre z evanjelia. Je to slovíčko, ktoré Ježiš hovorí mŕtvemu dievčaťu: „talitha kum“ – Dievča, vstaň! (Mk 5,4). Môžeme si predstaviť, že Boh spôsobuje, aby jeho slovo nezostalo ležať, ale aby vstalo. Advent je nová príležitosť zdvihnúť Božie slovo – Sväté písmo, aby neležalo len tak na poličke. Keď my zdvihneme Božie slovo, on určite zdvihne naše slová, ktoré sme azda znehodnotili klamstvom, vulgárnosťou, ohováraním.
Božie spásne konanie, ktoré si pripomíname v advente, nech je nám silou aj inšpiráciou.
Jozef Kohut 1. 12. 2018
