6. nedeľa v roku C – slovo k prvému čítaniu (Jer 17,5–8)

5 Toto hovorí Pán: „Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na človeka; telo urobil svojou oporou a jeho srdce sa vzďaľuje od Pána. 6 Bude ako tamariška na púšti, neuzrie prichádzať blaho, svoj domov bude mať v suchopárnej pustatine, v zemi soľnatej, kde sa nedá bývať. 7 Požehnaný človek, čo dúfa v Pána, Pán bude jeho oporou. 8 Bude ako strom zasadený pri vode, ktorý k potoku vystiera korene; nebude sa báť, keď príde horúčosť, jeho lístie zostane zelené; ani v suchom roku nebude mať starosti a neprestane rodiť ovocie.“
(Jer 17,5–8)

Nedeľné čítanie z Jeremiáša je o spoliehaní sa. Muž (gever), ktorý sa spolieha na človeka (adam) je zlorečený (dosl. prekliaty). V čom spočíva spomínané prekliatie? Prečo je spoliehanie sa na človeka/adama hodnotené tak negatívne? Slovo adam evokuje hlinu (Gn 2,7), ako keby sa chcelo povedať, že to stojí na „hlinených nohách“. Hlavná argumentácia je v nasledujúcom texte. Telo urobil svojou oporou, dosl. telo robí svojím ramenom. V hebrejčine sa používa termín rameno/ruka na vyjadrenie moci. Takýto človek teda očakáva silu od slabého a pominuteľného tela (basar).

Obraz dopĺňa pohľad na muža (gever), ktorý je požehnaný (baruch). Pôvodný význam slova žehnať znamená vybaviť životnou silou. Teda požehnaný je ten, kto má životnú silu. Tu je možné pochopiť, čo znamená, keď Písmo hovorí, že Boh je požehnaný; je plný životnej sily, pretože je jej prameňom a pôvodcom. Človek je požehnaný do tej miery, ako sa otvára Bohu a vstupuje do vzťahu s ním. Prekliatie je naopak spojené s uzavretím sa pred Bohom.

V obidvoch prípadoch je človek prirovnávaný k rastlinám. Prekliaty sa podobá tamariške na púšti a požehnaný stromu zasadenému pri vode; obidve rovnako rastú, až kým nepríde (poludňajšia) horúčosť alebo suchý rok. Vtedy sa ukáže rozdiel. Požehnaný ďalej prináša ovocie a prekliaty usychá, jeho srdce sa vzďaľuje od Pána, kým srdce požehnaného je v Božej mocnej ruke.

Človek môže niekedy zakusovať konflikt medzi vierou a skúsenosťou. Ten, kto žije amorálne, bez Boha, je zdravý, darí sa mu, a ten, kto sa spolieha na Boha, nemá nič. Jeremiáš nesľubuje prechádzku ružovou záhradou; je tu spomenuté sucho a nedostatok, ale pod povrchom je predsa ukrytý život.

Kresťan nasleduje Krista, ktorý okúsil obrovské sucho – sucho smrti a silu hriechu, ale vstal z mŕtvych (1Kor 15,20). Prejdime spolu s ním zo smrti do života, od kliatby k plnosti požehnania.

Jozef Kohut 16. 2. 2019