30. nedeľa v roku C – slovo k prvému čítaniu (Sir 35,15–21)

15b Pán je sudca a pred ním sláva osoby nič neznamená. 16 Nedáva prednosť nikomu pred chudobným, vypočuje modlitbu ukrivdeného. 17 Neopovrhne prosbami siroty ani vdovou, keď vylieva svoj bôľ. 20 Kto sa korí Bohu, bude láskavo prijatý a jeho prosba vystúpi k oblakom. 21 Modlitba pokorného prenikne oblaky a nebude spokojná, kým ta nedôjde. Nevzdiali sa, kým Najvyšší nezhliadne a spravodlivý sudca nevynesie rozsudok.
(Sir 35,15b–17.20–21)

Prinášanie obiet bolo veľmi dôležitou súčasťou bohoslužieb v Jeruzalemskom chráme. Úvodný verš dnešného čítania je zakončením bloku o obetách (34,21–35,15), v ktorom sa najprv zdôrazňuje, že čisto vonkajšie konanie, v ktorom ide iba o množstvo obetných darov, nijako neprehlbuje vzťah s Bohom. Obety majú svoj význam vtedy, keď s nimi korešponduje vnútorný postoj dobroty, milosrdenstva, zdržanlivosti (porov. Septuaginat Deutsch II, s. 2220). Boha si nemožno kúpiť žiadnymi darmi, pretože všetko mu v konečnom dôsledku patrí. Ale človek môže pri prinášaní obety zaujať postoj sebaodovzdania (porov. Heller, Na čem mi záleží, s. 101).

Sirachovec sa prihováral mladým Jeruzalemčanom z aristokratickej spoločnosti, ktorí mohli mať pocit, že vďaka rodinnému bohatstvu stačí prinášať početné obety, čo im zabezpečí Božiu priazeň. S ohľadom na práve uvedené jasnejšie rozumieme, prečo prvá časť verša 15 znie: „Nespoliehaj sa na nespravodlivú obetu, lebo…“ A vôbec sa nečudujeme, že hneď po vyučovaní o obetách nasleduje téma modlitby. Celé čítanie je o modlitbe, konkrétne o modlitbe chudobného. Bohatý môže žiť vo falošnej istote svojho majetku. Chudobný sa nemôže spoliehať na množstvo (počet) obetných darov, ale pred Bohom nie je diskvalifikovaný, pretože je tu dar modlitby. Ale ani bohatý nie je Bohom znevýhodnený; aj on ako každý iný človek môže pred Bohom zaujať postoj pokory a jeho modlitba prenikne oblaky (35,20.21).

Kniha Sirachovec nie je síce súčasťou kánona Hebrejskej biblie, ale nachádzame ju v korpuse gréckeho prekladu, v tzv. Septuaginte, ktorá vznikla pre potreby Židov v egyptskej diaspore. Keďže chrám ako miesto prinášania obiet nebol pre týchto Židov k dispozícii, javí sa ako pochopiteľné, že vzniká bohoslužba modlitby. V súčasnosti, keď chrám v Jeruzaleme neexistuje, zostáva pre Židov len cesta modlitby. Ale ako je to s nami, kresťanmi? Ježiš priniesol za nás obetu seba, obetu najväčšej lásky. Jeho postoj lásky k Bohu a blížnym si osvojujeme modlitbou, a Duch Svätý z nás robí „ustavičnú obetu“ (porov. Tretia eucharistická modlitba), ktorá sa páči Bohu.

Jozef Kohut 27. 10. 2019
foto: Anna Hodovanecová