„Bratia, viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie, ako vtedy, keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista.“
(Rim 13,11-14)
Vedieť aký je čas znamená poznať jeho kvalitu a vlastnosti. Čas, o ktorom tu Pavol píše, je časom veľkej príležitosti. Grécke slovo kairos znamená príhodný čas. Advent, ktorý sa touto nedeľou začína, je príležitosťou k prebudeniu sa v mesiaci, v ktorom je deň najkratší a noc najdlhšia.
Práve v advente sa však do života ľudí nenápadne vkráda hýrenie a opilstvo na rôznych posedeniach pri príležitosti končiaceho sa pracovného roka. Navyše okrem nepokoja predvianočného zhonu sa dá predpokladať, že kvôli predvolebnej kampani, bude adventný čas pre mnohých aj časom svárov a žiarlivosti. Napriek tomu neprestáva byť príhodným časom k prebudeniu, príležitosťou otvoriť nielen knihu Božieho slova, ale aj knihu svojho života, aby v nej človek nanovo čítal svoj vlastný príbeh vo svetle Božej lásky.
Sv. Augustín bol podobne v príhodnom čase v Miláne neznámym detským hlasom vyzvaný: Tolle et lege! Vezmi a čítaj! Keď potom otvoril knihu Písma práve na dnešnom úryvku z Listu Rimanom, našiel tam nielen svoju minulosť, ale aj prítomnosť a budúcnosť. Našiel sa v príbehu Božej lásky a prebudil sa do nového rána plného Kristovho svetla.
„Uchopil som knihu, otvoril a začal som potichu čítať kapitolu, na ktorú najprv padli moje oči: „Nie v hodovaniach a v opilstvách, nie v smilstvách a nehanebnostiach, nie v rozbroji a nenávisti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista a o telo nemajte starosti, aby zbujnelo“ (Rim. 13, 13—14). Ďalej som nečítal, a nebolo ani treba, lebo keď som dočítal posledné slová vety, vtedy akoby zo žriedla vyrazilo v mojom srdci svetlo istoty a zahnalo všetky tône pochybností.“
Sv. Augustín, Vyznania 8.12
V advente Boh pozýva aj nás k objaveniu duchovného rána so všetkou jeho krásou. Nevyužiť čas adventu znamená pohrdnúť šancou obliecť si Krista a byť nanovo človekom. Práve teraz v advente je príhodný čas zmeniť hýrenie na solidaritu, opilstvo na zdieľanie radosti, smilstvo a necudnosť na čistú nesebeckú lásku a úctu k druhému človekovi, sváry a žiarlivosť na konštruktívnu a láskavú debatu o hľadaní pravdy a spoločného dobra.
Tolle et lege!
