V nedeľnom evanjeliu evanjelista Matúš opisuje udalosti, ktoré sa odohrali pri narodení Ježiša. Môžeme čítať o príchode kráľov, ktorí sa idú pokloniť malému Ježiškovi a o Herodesovi, ktorý sa chce čo najviac o Mesiášovi dozvedieť , aby sa mu šiel tiež „pokloniť“. Ak by som hodnotil nedeľný úryvok, mohol by som spokojne povedať, že ústredným motívom je poklona. Preto aj dnes bude reč o poklonách, podaniach rúk a iných spoločensky prijatých prejavoch úcty a náklonnosti.
Podanie ruky a úklon spadajú do problematiky gestikulácie a konkrétne spadajú do skupiny tzv. úmyselných, alebo ak chcete vedomých gest. Gestikulácia je tá časť kinetiky, ktorá sa zameriava na pohyby rúk a prstov. Gesto patrí ku komunikácií presne tak, ako samotný rečový prejav. Práve hovorené slovo je sprevádzané gestami. Gestá môžu verbálny text skracovať, dopĺňať a nahrádzať jeho význam (napr. ak rozhodíme rukami, je dostatočne jasné, že niečo nevieme). Gestá môžu tiež udávať silu samotnej výpovede. Gestá sa vyvíjajú paralelne s intelektom človeka a taktiež sa postupom času zvnútorňujú. V materinskom jazyku je používanie gest skoro automatické. Ale skúste sa pozrieť na svoje gestá, keď rozprávate cudzím jazykom. Vidíte rozdiel? Gestá sa taktiež viažu napríklad na profesiu. Je pochopiteľné, že takí učitelia budú mať bohatší výber gest ako napríklad nejaký mikrobiológ. Učitelia sú nútení častejšie komunikovať, čo ich oprávňuje používať viac gest.
Niektoré gestá sa používajú úmyselne pri spoločenských situáciách. Asi najznámejším je podanie ruky, alebo ďalším príkladom vzťahujúcim sa skôr k armáde je salutovanie. Salutovanie má striktné pravidlá vyplývajúce z hodnosti salutujúcich strán. Podanie ruky má taktiež svoje pravidlá, napríklad kedy ruku podať ako prvý alebo kedy počkať až na podanie ruky od druhého, zväčša vyššie postaveného človeka. Pre správne podanie ruky existuje mnoho príručiek. Pre názornosť uvediem krátky úryvok z takejto príručky: „…Ako prvá podáva ruku mužovi zo zásady vždy žena, spoločensky významnejšia osoba menej významnej, nadriadená osoba osobe podriadenej, hostiteľ pozvanej osobe. Pokiaľ dôjde k predstavovaniu viacej osôb naraz, nikdy nepodávajte ruky krížom. Je slušnosť sa pri podávaní ruky postaviť od stola. V sede môže podať ruku len spoločensky významnejšia osoba, ako tie, ktoré sme už spomenuli…“ Z podania ruky sa stáva skoro veda, okrem presne určeného poriadku pre podávanie sa ešte musíte naučiť ako ruku podať tak, aby to o vás nič výrazné neprezradilo alebo, aby to o vás naopak prezradilo len to čo chcete. Proste čistá veda.
Králi, ktorí sa prišli pokloniť Ježišovi zahodili všetky príručky, knihy o etikete a hlavne svoju hrdosť za hlavu a neváhali sa ani na sekundu skloniť, čo v reči gest znamená pokoriť sa pred dieťaťom. Ktorý kráľ si kľakne pred malým bezbranným dieťaťom? Ten, ktorý uveril, že Ježiš je Boží Syn. Skúsme aj my odhodiť svoje zábrany a príďme si uctiť nášho narodeného Ježiška tým, že sa mu ukloníme, venujeme mu pár viet v modlitbe a poďakujeme mu, že prišiel na tento svet. Skúsme mu teda vzdať takúto vďaku a pokľaknime pred ním – ale nie iba na jedno koleno 🙂
© Mgr. Peter Chomják, 4.1.2013
Zjavenie Pána – pohľad psychológa
