Pavol, služobník Krista Ježiša, povolaný za apoštola, vybraný hlásať Božie evanjelium, ktoré Boh vopred prisľúbil vo Svätých písmach skrze svojich prorokov o svojom Synovi, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu a podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych je ustanovený v moci ako Boží Syn, o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Skrze neho sme dostali milosť a apoštolský úrad, aby na slávu jeho mena poslušne uverili všetky národy; k nim patríte aj vy, povolaní Ježišom Kristom.
Všetkým, čo sú v Ríme, Bohom milovaným, povolaným svätým: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
(Rim 1, 1-7)
Obálky vianočných pozdravov zvyčajne obsahujú odosielateľa i adresáta. Obálka Pavlovho listu Rimanom, ktorú máme v druhom čítaní, obsahuje okrem toho ešte pozdrav. Čo sa dá z tejto obálky dozvedieť?
V prvom rade to, čo hovorí Pavol o sebe. Predstavuje sa Rimanom najprv ako sluha (otrok) Ježiša Krista, potom ako ten, kto bol zavolaný byť apoštolom – teda tým, ktorý dosvedčuje, že stretol vzkrieseného Pána Ježiša – a nakoniec ako vybraný na ohlasovanie a šírenie Božieho evanjelia. Pavol sa na jednej strane sám považoval za sluhu Ježiša Krista, pretože v ňom sa našiel a okrem poznania Ježiša všetko pokladal za stratu. Na druhej strane si bol dobre vedomý svojich povinností sluhu, ktoré dostal od svojho Pána: byť apoštolom – dosvedčovať vzkrieseného živého Pána Ježiša a jeho moc a byť hlásateľom evanjelia Ježišovej moci. Možno povedať, že keď Pavol hovorí o sebe, hovorí o tom, čo s ním Ježiš urobil.
V druhom rade obálka Listu Rimanom obsahuje informácie o adresátoch. Všetci sú lokalizovaní do Ríma a zaradení medzi „národy“, to znamená medzi ľudí, ktorí nemajú – na rozdiel od Pavla – židovský pôvod. Napriek tomu ich Pavol oslovuje ako tých, ktorí sú Bohom milovaní, povolaní a svätí. Všetko toto boli prívlastky vyhradené v tej dobe len členom židovského – vyvoleného – národa. Pohania však majú odteraz v Kristovi prístup do exkluzívneho klubu Božích detí. To je radostná zvesť, ktorej je Pavol sluhom a nelení sa mu o tom hovoriť a písať, aby aj oni vedeli, čo s nimi Ježiš urobil.
