7 Pán, Boh, stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. 8 Potom Pán, Boh, vysadil v Edene, na východe, záhradu a v nej umiestil človeka, ktorého bol utvoril. 9 Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, krásnym na pohľad a chutným na jedenie; uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla.
(Gn 2,7–9; 3,1–7a)
1 Had bol ľstivejší než všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh. I vravel žene: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“ 2 Žena mu odpovedala: „Jeme ovocie zo všetkých stromov, čo sú v záhrade. 3 Len ovocie stromu, ktorý je uprostred záhrady, nám Boh zakázal jesť, ba aj dotknúť sa ho, aby sme nezomreli.“ 4 No had povedal žene: „Nie, nezomriete. 5 Ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.“ 6 Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, že strom je na pohľad krásny a na získanie múdrosti vábivý; vzala z jeho ovocia a jedla a dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a jedol aj on. 7 Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí.
Raj je dar. Boh ho podľa slov dnešného čítania nepripravil pre seba samého, ale pre človeka. Je to záhrada; priestor vhodný pre život, ktorý poskytuje tieň stromov ako ochranu pred horúcim slnkom a ich ovocie slúži za pokrm. Nechýba ani dostatočná vlaha, pretože ďalej sa píše, že tu pramení rieka. Človek v raji nežije iba v zhode s prírodou, ale aj s ostatnými živočíchmi, ktoré utvoril Boh. Prvým vrcholom je radosť zo spoločenstva medzi mužom a ženou. Ale je tu ešte vyšší vrchol – spoločenstvo s Bohom. Máme pred sebou obraz pokojného, naplneného, harmonického života na všetkých úrovniach. Avšak uprostred raja i celého príbehu je prítomné to, čo Chesterton vo svojej Ortodoxii nazýva náukou o podmienenej radosti; je tu strom, z ktorého je zakázané jesť.
„Predstava budúcnosti vždy závisí od nejakého predchádzajúceho zákazu. Všetky závratné a obrovské veci, ktoré nám poskytnú, závisia od jednej malej veci, ktorá je nám odopretá… Nepochopiteľné šťastie závisí od nepochopiteľných podmienok. Zje sa jablko a nádej v Boha zmizne.“
(G. K. Chesterton)
Napätie v adresátoch nášho rozprávania stupňuje skúsenosť, že raj je stratený. Ako k tomu došlo? Kniha Genezis naznačuje, že vlastne iba dvoma vetami. V úvodnej je preháňanie. V hebrejčine to ani nemusí byť otázka, ale jednoduché konštatovanie: „Boh vám zakázal jesť zo všetkých stromov.“ Každému je jasné, že to tak nie je. Po tomto nadviazaní komunikácie zo strany hada a trochu nejasnej odpovedi ženy (pridáva navyše k Božiemu zákazu jesť aj dotknúť sa ovocia?) prichádza druhá veta. Je zaujímavé, že nezaznie priama ponuka, aby ľudia jedli zakázané ovocie. To by bolo príliš okaté. Had robí prvú antikampaň v dejinách. Stačí mu pár slov, aby narušil obraz Boha v človeku. Perfektná a dobre cielená komunikačná stratégia dosahuje svoj cieľ; človek siaha po „nepodmienenej radosti“ a had už nič viac nepovie.
Na začiatku pôstneho obdobia v Roku Božieho slova môžeme prosiť o silu obstáť v pokušeniach a strážiť Boží obraz v nás.
Foto: Yøe Kovalík
Literatúra: Chesterton, G. K. Ortodoxia. Trnava : SSV, 2014.
