Na hrade býval bohatý kráľ a pod hradom bývali jeho poddaní. Medzi nimi bol aj človek, ktorý bol veľkým dlžníkom kráľa, a keďže náhle zomrel, dlh ostal nesplatený. Ostal po ňom nielen dlh, ale jeho malý chlapec. O sirotu sa nemal kto starať, preto kráľ dal priviesť chlapca na hrad, kde sa oňho starali a dali mu všetko potrebné aj pre jeho solídnu výchovu.
Keď vyrástol na dospelého muža, kráľ si ho dal predvolať. Čakal ho vo svojej komnate a na stole mal položené dve obálky. Jedna z nich mala čierne a druhá mala zlaté lemovanie. Kráľ ukázal na obálku s čiernym lemom a povedal: „Vezmi, otvor ju a čítaj!“ Pri čítaní listu sa mladý muž začal chvieť na celom tele a chvel sa aj list, ktorý držal v rukách. Spomína sa tu dlh jeho otca, ktorý bol veľmi vysoký. Bolo tu pripočítané aj to, čo kráľ vynaložil na jeho výchovu – a to tiež nebola malá suma. Zaiste mu vtedy prebleslo mysľou, že je jediným dedičom, ktorý podľa práva musí splatiť dlh svojho otca. Rozmýšľal, odkiaľ vezme toľko peňazí, a uvedomil si, že nezostáva mu nič iné, len väzenie, ktoré bude zaiste dlhé, možno i do smrti, pretože išlo o veľa peňazí.
Z týchto pochmúrnych myšlienok ho prebral kráľ, keď povedal: „Môj syn, ktorého ty veľmi dobre poznáš, sa za teba prihovoril. Preto vezmi tú druhú obálku a čítaj!“ A tak otvoril obálku zlatom lemovanú a čítal: „Všetko ti odpúšťam, a nielen to, ale si ťa beriem za svojho syna so všetkými právami i s právom na dedičstvo. Teda si spoludedičom s mojím synom celého môjho veľkého kráľovstva.“
Kráľ na znak toho, že to myslí vážne, pred jeho očami roztrhal list, ktorý bol v čierno lemovanej obálke. V tomto okamihu sa u chlapca všetko zmenilo. Od tej chvíle kráľa nazýval otcom a jeho syna bratom. Už nebýval medzi služobníctvom, ale spolu s kráľovým synom. Spolu bývali, spolu jedávali, spolu chodievali na vychádzky a po smrti kráľa spolu dedili veľký kráľovský majetok.
© Štefan Ištvaník CSsR, Ľudová čítanka na nedele a sviatky, Január 2013
